 |
 |
Jedna zo spomienok na diskusiu Tolkiena a Lewisa hovorí o tom, ako sa obidvaja rozhodli napísať sci-fi. Lewis mal písať o cestovaní do vesmíru a Tolkien o cestovaní v čase. Tolkien sa podľa niektorých zdrojov k písaniu jednoducho nedostal. U Lewisa to dopadlo inak. Vznikla Kozmická trilógia, ktorá dnes patrí k menej známym knihám tohto autora. Verejnosť si pravdepodobne pri jeho mene spomenie na „tú knihu so skriňou a levom“, filozoficky založení čitatelia nedajú dopustiť na jeho diskusie o probléme zla, kresťania sú nadšení z duchovnej literatúry, a tak jeho sci-fi zostáva na okraji záujmu, či už kvôli téme, alebo vedeckým pohľadom, ktoré boli prekonané krátko po napísaní kníh. Autor sám v úvode priznáva, že mohol svojich hrdinov poslať do cudzej galaxie a neriskoval by, že jeho predstava sveta zostarne.
Lewis chcel ukázať, čo pred ním dokázal Chesterton v oblasti detektívky, že populárna literatúra a kresťanský svetonázor nie sú automaticky v protiklade a že aj kresťan môže napísať dobrú sci-fi.
V slovenčine zatiaľ vyšli dve časti, pričom druhá sa dostala na pulty koncom minulého roka. V prvej časti megalomanský vedec spolu so svojím spolupracovníkom unesú profesora Ransoma vesmírnou loďou na planétu Mars, ktorá sa v miestnom jazyku nazýva Malakandra. Muži potrebujú ľudskú obeť a zdá sa, že profesor Ransom spĺňa ich požiadavky. Ransom však unikne a spojí sa s obyvateľmi planéty, len aby zistil, že to nie sú hrôzostrašné príšery, ako ich opisujú jeho únoscovia. Mars je v tomto prípade umierajúcou planétou, ako predpokladalo mnoho autorov na začiatku minulého storočia, hoci v prípade tejto knihy kataklyzma nebola prirodzeného pôvodu.
Ak máte pocit, že si autor vybavuje účty s H. G. Wellsom, trafili ste úplne presne a Lewis sa tým ani netajil. Jeho „excentrický vedec“ a „rozhľadený podnikateľ“ sú priamym odkazom na Wellsových Prvých ľudí na mesiaci.
V druhej časti sa hrdina ocitá na Perelandre, ktorá je kolískou novej, nedotknutnej civilizácie, a jej obyvatelia sú ohrození vstupom pozemského zla na ich planétu. V tomto prípade už takmer vôbec nejde o sci-fi, ale o filozofickú fantasy, hoci predstava obývateľnej Venuše bola pomerne častá až do 50. rokov 20. storočia.
Výber hlavnej postavy je skvelý. Ak ste si po filme Prvý kontakt povedali: „Dobre… tak aj tá lingvistika je veda…“, v tomto prípade ste na najlepšej adrese. Ransom je lingvista a jeho predobrazom nebol nik iný ako Tolkien. Svety, v ktorých sa ocitnete, sú zdravo rozdielne a Mars a Venuša nie sú „prefarbenou Zemou“ plnou vesmírnych pirátov a kozmických kráľovstiev, ktoré proti sebe posielajú armády vyzbrojené pozitrónovými oštepmi a atómovými mečmi.
Dej je zaujímavý, preklad prekvapivo dynamický a čitateľ nemá pocit stratenosti, ako to v niektorých filozofických fantasy býva. Jednou z mála výhrad, ktorú by som mal voči vydavateľovi, je rozhodnutie pre paperback. Kým ostatné Lewisove knihy vychádzajú vo viazanej väzbe, táto je žiaľ výnimkou. Aj napriek tomu si kniha určite nájde miesto v knižnici vedľa Narnie, Veľkého rozvodu alebo Skúseného diabla.
Malakandra
Prvé vydanie: Out of the Silent Planet, 1938
Autor: C. S. Lewis
Prekladateľ: Eva Baloghová
Vydavateľstvo: Porta libri
Jazyk: slovenčina
Rok vydania: 2013
Počet strán: 232
Perelandra
Prvé vydanie: Perelandra, 1943.
Autor: C. S. Lewis
Prekladateľ: Eva Baloghová
Vydavateľstvo: Porta libri
Jazyk: slovenský
Rok vydania: 2016
Počet strán: 336
Viac autorových článkov nájdete na blogu Igora Čonku.