 |
„Keď sa na nejakom mieste stane čosi strašné, zostane tam stopa. Zranenie slúžiace ako uzol medzi dvoma časovými líniami. Je to ako donekonečna sa opakujúca ozvena, ktorá čaká na to, že ju ktosi začuje.“
Kúsok od pláže stojí sirotinec. Medzi deťmi je aj malá Laura.
O cca 30 rokov neskôr. Už dospelá Laura (Belén Rueda – Volanie mora, Los ojos de Julia) sa s manželom Carlosom vnára do priestorov bývalého sirotinca, v tomto čase už dávno opusteného. Spoločnými silami chcú budovu zrekonštruovať a v jej rozľahlých priestoroch vybudovať nový sirotinec. Modernejší a empatickejší voči detským klientom. Ich malý syn Simón je adoptovaný, ale nevie o tom. On a mama vyrazia na pláž, kde Simón v jaskyni objaví nového kamaráta, Tomása. Pre dospelú ženu ide o typického imaginárneho priateľa, akého deti občas mávajú. Nevenuje mu väčšiu pozornosť. A potom Simón záhadne zmizne.
Rozprávať o deji Sirotinca je ako chôdza po ľade. Kedykoľvek sa to pod vami môže prelomiť a potom čo? Treba si dávať pozor na spoilery. Takže to na začiatok skúsim bez nich.
Po roku 2000 sa roztrhlo krvou prevlhnuté vrece s fantastickými hispánskymi horormi a všetko sa to parádne vyvalilo von. Kládli dôraz na atmosféru, budovanie vzťahov, postavy a dialógy. Ľakačky boli rafinované, tvorcovia pred typickými bafačkami uprednostňovali skôr tiesnivú atmosféru. Gore bolo obmedzené na minimum, ale keď už sa dostalo k slovu, bolo ťažké dostať ho von z hlavy. Medzi najvýraznejších filmárov spomedzi tejto vlny patrili Guillermo del Toro (Diablova chrbtica), Alejandro Amenábar (Tí druhí), Guillem Morales (El habitante incierto, Los ojos de Julia) a úderne rázna dvojka Jaume Balagueró/Paco Plaza ([REC]).
Sirotinec vznikol v produkcii Guillerma del Tora a režíroval ho J. A. Bayona, ktorý sa následne prebojoval do prvej ligy (Nič nás nerozdelí, Jurský svet: Zánik ríše). Vďaka kvalitným hercom v čele s milfkou Belén Rueda visíte hercom na pusách a čakáte, čo povedia, čo urobia. Postavy sú zaujímavé, prepracované. Príbeh sa odvíja vo svižnom duchu. Je plný záhad, prekvapení a temných, tmavých miest, ktoré postupne odhaľujeme.
Nechýbajú atraktívne zákutia, ako sú menej prebádané časti sirotinca alebo pláž s morom a jaskyňou. Ako v žiadnej správnej duchárčine, ani v tejto nesmie chýbať médium, tentokrát v presvedčivom podaní dcéry Charlieho Chaplina – Geraldine. Jej návšteva sirotinca patrí k vrcholným hororovým momentom snímky. Príjemne nepríjemný mráz na chrbte vyvolá scéna, keď sa Laura rozpráva v noci s manželom, ktorý leží v posteli vedľa nej a nakoniec… Veď uvidíte, nechajte sa prekvapiť.
Krvavých a fyzicky nechutných scén je tu minimum. Snáď len pád do vane a čeľusť. Hlavne čeľusť. Fuj, odporné. Ale realistické. Funguje to však bez problémov aj bez gore a splatteru. O to pôsobivejšie snímka ako celok pôsobí. Buduje strašidelnú atmosféru, napríklad vďaka hre s „otočeným chrbtom“. Osviežujúci ju i „európsky“ prístup, keď (infikovaní americkými horormi) od manžela čakáte, že manželku pošle na psychiatriu, ale on ju namiesto toho v jej duchárskych aktivitách podporí. Lebo miluje ako ju, tak aj chudáka malého Simóna.
Takže ak máte chuť na poctivý horor, ktorý vás nevystraší lacnými bafačkami z tmy, ale skôr rafinovaným zakrádaním sa poza váš chrbát, neurobíte zle, ak siahnete po Sirotinci. Na druhej strane treba dodať, že niektorí prísni fanúšikovia hororu Sirotinec za „čistú“ žánrovku nepokladajú. Skôr v ňom vidia drámu s nadprirodzenými motívmi. Je pravda, že v porovnaní s Poltergeistom 3 je to naozaj niekde inde, ale ako hovorí klasik, horor má veľa podôb. A toto jednoznačne JE jedna z nich.
No dobre. A teraz SPOILERY.
Ako to teda bolo v skutočnosti?
Jednoducho.
Nestačí vám takáto odpoveď? OK, myslel som si. Skúsme to teda chronologicky.
(To, že Laura tiež kedysi vyrastala v sirotinci s dejom v podstate nijako nesúvisí. Ide o nedôležitý detail, ktorý vysvetľuje maximálne to, prečo sa Laura chce venovať sirotám a prečo práve v tomto dome.)
Kedysi v sirotinci okrem zdravých detí vyrastal aj malý Tomás. Trpel deformáciou tváre a aby ho zdravé deti nešikanovali, väčšinou ho personál ukrýval v priestoroch pod sirotincom. V nich chlapec býval. Deti sa však raz k svojmu rovesníkovi predsa len dostali, vylákali ho do jaskyne na pláži a v nej sa chlapec počas prílivu utopil, do nemalej miery ich vinou.
Medzi personálom sa nachádzala aj jeho matka, ktorá deti následne zabila (jedom) a zmizla.
Súčasnosť. Simón v jaskyni na pláži objaví Tomásovho ducha, ktorý tam „žije“ od utopenia a vďaka mušliam, ktoré Simón zanecháva cestou od pláže k sirotincu, sa prízrak po dlhých desaťročiach vráti „domov“.
Lauru navštívi stará žena Benigna, vydávajúca sa za sociálnu pracovníčku. V skutočnosti ide o Tomásovu matku, ktorá sa následne vkradne na pozemok. Laura ju pri tom pristihne, Benigne sa podarí utiecť. Až neskôr sa dozvieme, že tu hľadala kostry detí, ktoré sa nikdy nenašli, lebo ich ukryla v záhradnej chatke. Prečo po nich zrazu tak túžila? Lebo sa k nej dostalo, že starý, dlhé desaťročia nepoužívaný sirotinec sa má v dohľadnej dobe opäť začať používať a tým pádom je vysoká šanca, že noví obyvatelia kostry skôr alebo neskôr nájdu a všetko by sa prevalilo. A ona by skončila do konca života zavretá v base.
Simón chce mame ukázať Tomásov „domček“ – už spomínaný, dobre ukrytý priestor pod schodiskom. Medzi Laurou a jej synom dôjde k hádke, na čo sa chlapec ukryje do Tomásovho „domčeka“, o ktorého polohe rodičia nevedia (boli presvedčení, že si ho syn vymyslel). Tu ostane nejaký čas chlapec trucovať. Rodičia ho hľadajú, no Laure sa paradoxne práve počas toho nechtiac podarí zablokovať tajné dvere do skrýše ťažkými železnými podperami, takže keď chlapec prestane trucovať a chce vyjsť von, nemá šancu. Zvuky, ktoré rodičia v noci počujú, sú jeho pokusmi dostať sa von.
Séria zvukov je zakončená hlasným úderom. To sa Simón zrútil zo schodov a spadol na zem, kde zomrel. Môžeme sa pýtať, prečo chlapec len búchal alebo kopal do dvier a nekričal, ale na to odpoveď asi nikdy nedostaneme. Alebo kričal, alebo bol príliš zoslabnutý a tak bol jeho hlas len slabý a zanikol medzi stenami? Ťažko povedať…
V sirotinci sa okrem Tomásovho ducha pohybujú aj duchovia zavraždených detí, ktoré Laure dávajú rôzne indície, ako vypátrať synovo telo. To sa jej na konci podarí a následne spácha samovraždu, aby mohla navždy byť s milovaným synom a ostatnými deťmi. Celý film je teda napriek relatívne brutálnemu koncu vlastne krásny a dojemný.
Sirotinec (orig.: El orfanato)
Žáner: horor
Výroba: Španielsko, 2007, 105 min.
Réžia: J. A. Bayona
Hrajú: Belén Rueda, Fernando Cayo, Geraldine Chaplin a ďalší.
Viac autorových článkov nájdete na autorovom blogu, na jeho facebookovom
profile, pod prezývkou Tron je aktívny na stránkach CSFD.cz.
Ivana Kučeru poznáme aj ako autora knihy Obchádza
nás temnota, na ktorú tu máme recenziu
a môžete si ju kúpiť napríklad v Martinuse momentálne za
5,99 €, pre podrobnosti kliknite na tento link