Retro: Útek z Planéty opíc

Režisér Tajomnej žiary nad Pacifikom a druhého Omen predstavuje novú kapitolu Planéty opíc. Však pri tom nechcete byť?

Báli ste sa, že Ziru a jej manžela Cornelia už nikdy neuvidíte? Teoreticky mali byť dávno po smrti. Ale v sci-fi je možné všetko a ak sa odvážny americký astronaut Taylor dokázal dostať do budúcnosti, prečo by sa oni nemohli dostať do minulosti? A tak sa aj stane!

Film je úžasným spôsobom hovadský. Nasledujú štyri (obludné a značne bolestivé) príklady.

Príklad č. 1.:
Z vesmírnej lode vystúpia tri opice, ktoré chodia po dvoch a majú výšku priemerného človeka. Sú nasúkané v skafandroch, majú so sebou batožinu s ich oblečením a pri jedení používajú príbor. Napriek tomu ich ľudia považujú za primitívne zvieratá a zatvoria ich do klietky.

Príklad č. 2.:
Opice sa na (starú) Zem dostanú v Taylorovej vesmírnej lodi z jednotky. Tá však stroskotala, bola zjavne poškodená a aj keby bola v bezchybnom stave, Taylor nemal čas šimpanzov naučiť pilotovať ju. Dokonca sa k nej opice ani na sekundu nepriblížili, keďže do Zakázanej zóny (kde došlo k havárii) nechodili. Ako by sa ju naučili pilotovať samé od seba? Pripomínam, že ide o opice, ktoré boli v nevýslovnom šoku, keď pred nimi Taylor z papiera postavil lietadielko a ono letelo.

V priebehu filmu sa dozvieme, že loď v skutočnosti zrekonštruoval šimpanz Dr. Milo (ktorý priletel spolu so Zirou a Corneliom). Ale to je skutočne chabé vysvetlenie. Odkiaľ by niečo také mal vedieť, aj keby naozaj bol taký „génius, ktorý predbehol svoju dobu“, ako ho charakterizuje Cornelius? Na niektoré otázky je lepšie nepoznať odpoveď.

Príklad č. 3.:
Cornelius je urazený, keď ho nazvú opicou. Pritom už celé generácie medzi opicami koluje zákon „opica opicu nezabije“. Vyznieva to tak, ako keby sa človek urážal preto, lebo ho niekto nazve ľudskou bytosťou.

Príklad č. 4.:
Zire a Corneliovi, ktorí vyzerajú ako ľudskí herci navlečení v opičích kostýmoch, sa narodí mláďa, ktoré je normálne (živé) mláďa šimpanza.

Čo musíme (alebo aj nemusíme, závisí od nálady) tejto sérii uznať, sú vskutku depresívne konce, ktoré sa s nikým a ničím nebabrú. Bežne v nich umierajú hlavné postavy a celé civilizácie, prípadne rovno vybuchne celá planéta a je pokoj (do natočenia ďalšej časti).

Kým v jednotke šlo predsa len najviac o Taylora a v dvojke o Brenta, pričom Zira a Cornelius v dvojke dostali skôr symbolický priestor, trojka patrí im. Ľudia sú tu za poriadnych bastardov a koniec sveta si zaslúžia. Avšak aj Zira a Cornelius vám nepripadajú sympatickí. Nezabúdajme, že kedysi bežne pitvali ľudí a v trojke sú tak celkovo nejakým zvláštnym spôsobom protivní. Scéna s opitou Zirou ma bude ešte veľmi dlho mátať v sne. Z oboch sa krátko po prílete na Zem stanú mediálne hviezdy, nato sa ale dostanú do hľadáčika armády, pre ktorú sa stanú hrozbou. Potom udalosti naberú rýchly, temný spád. A akoby to nestačilo, Zira je (príjemné prekvapenie pre fanúšikov romantických seriálov) tehotná! Aké dôsledky z toho budú pre univerzum vyvodené?

V trojke sa dozvieme, ako došlo k ovládnutiu Zeme opicami. V istom bode začali ľuďom v masovom meradle vymierať domáci miláčikovia, mačky a psy. Aby ľudstvo túto stratu zaplnilo, vytvorilo si nových maznáčikov. Opice. Ehm. Tie sa postupne v domácom ľudskom prostredí vyvíjali a vyvíjali a vyvíjali, až sa vyvinuli do podoby, v ktorej boli schopné urobiť nákup alebo svojim ľudským majiteľom uvariť večeru. Po čase pochopili, že sú otrokmi a postavili sa proti ľuďom – vďaka Aldovi, ktorý prvý raz prehovoril (a povedal „nie“). Začala sa vzbura. A vojna o planétu. Víťaznú stranu poznáme.

Útek z Planéty opíc (orig.: Escape from the Planet of the Apes)
Žáner: sci-fi
Výroba: USA, 1971, 98 min.
Réžia: Don Taylor
Hrajú: Roddy McDowall, Kim Hunter, Bradford Dillman, Eric Braeden, Ricardo Montalban a ďalší.

Všetky články rubriky Retro nájdete pod týmto linkom.