Mestá neexistujú. Vlaky neexistujú. Historické pamiatky neexistujú. Politici neexistujú. Vaše obľúbené napolitánky… neexistujú.
Svet bol zatopený. Prežil len zlomok ľudstva, ktorý teraz biedne živorí na otvorenej morskej ploche rozliatej po planéte. Kolujú mýty o tom, že údajne existuje ostrov, ale pokladajú ich za rúhačskú rozprávku. Ľudia to dávno vzdali, vrátane obojživelného mutanta (Kevin Costner). Ten žije sám na svojom katamarane a je mu dobre. Až do chvíle, kým mu pod plachty nevstúpi krásna žena a extrémne ukecané dievčatko, ktoré nevie byť ticho ani pri jedle.
Vodný svet má povesť jedného z najstrašnejších prepadákov 90. rokov (hneď po Poslovi budúcnosti, ďalšom Costnerovom filme). Lenže jednak to nevypovedá nič o jeho kvalitách, jednak ani s tou údajne katastrofickou (anti)tržbou to v skutočnosti vôbec nie je také čierne, ako sa vraví. Rozpočet sa pohyboval okolo čísla 175, ale kým v USA film bohvieako nebodoval, vo zvyšku sveta zaznamenal slušný úspech a celkovo do hrdzavej pokladničky cinklo takmer 270 miliónov. Jasné, svet videl už aj väčšie hity. Ale aj menšie.
Keď tržbu necháme bokom, faktom zostáva, že film vznikal za príšerných okolností. Celé sa to nepriamo začalo v polovici 80. rokov, keď sa počas natáčania dnes už zabudnutej komédie Fandango spoznali dvaja začínajúci Kevinovia: režisér Reynolds a herec Costner. V roku 1991 sa spoločne podpísali pod trhák Robin Hood – Kráľ zbojníkov a následne Kevin hral v hite Osobný strážca. Takže si obaja mohli robiť, čo sa im zachcelo. Keď si od štúdia vypýtali peniaze na postapokalyptické sci-fi dobrodružstvo, nebol dôvod nedať im ich. A začalo sa peklo. Mokré peklo.
Potvrdilo sa, že nakrúcať filmy úzko naviazané na vodu je horor (Titanic, Priepasť), ktorý sa len málokedy zaobíde bez problémov. Nezaobišlo sa ani vtedy. Zlé počasie radikálnym spôsobom ovplyvňovalo natáčanie a ničilo drahé dekorácie. Reynolds začal strácať nervy, natáčanie sa komplikovalo, rozpočet narastal a ako bonus sa naštrbil režisérov dovtedy fungujúci vzťah s hlavnou hereckou hviezdou. Celé to dopadlo tak, že Reynolds bol z pľacu nenápadne odídený a nápadne nahradený Costnerom. V čom štúdio nevidelo problém, keďže „Kosťa“ mal za sebou ako režisér oscarový hit Tanec s vlkmi.
Je zaujímavé, že k výrobe Vodného sveta vôbec došlo, pretože v roku 1994 sa Kevinovia dosť škaredo popálili na inom spoločnom projekte – Rapa Nui. V ňom sa snažili ukázať svetu svoj pohľad na legendárny ostrov s kamennými postavami. Už tento film, ktorý Reynolds režíroval a Costner produkoval, mal problémy. No chalanov to nepoučilo. Naopak, o rok neskôr si na plecia naložili stokrát väčší náklad.
Každý, kto pozná temné historky z natáčania Vodného sveta, sa čuduje, že výsledkom je nakoniec vlastne celkom fajn film. Morská výprava je parádna. Snímke šéfujú predovšetkým tri náročné dominanty: fascinujúce podmorské mesto, gigantický umelý atol a obrovský tanker. Hlavne atol má úžasný dizajn, vyzerá ako Mad Max na vode. Je pozliepaný a postĺkaný z materiálov, ktoré sa nejakým zázrakom dochovali z pôvodného, starého, dávno zaniknutého sveta, keď ľudská civilizácia bola na vrchole. Chuťovkou je potom exotický ostrov a parádna vzducholoď. Kvalitnú vizuálnu a hudobnú stránku zaistili kameraman Dean Semler (Mad Max 2 a 3) a skladateľ James Newton Howard.
Zaujímavý je i permanentne naštvaný Costner so žiabrami. Scenár obsahuje plno šikovných a osviežujúcich momentov, nápadov a scén, ktoré ukazujú, ako by taký svet mohol v realite vyzerať. Na dennom poriadku by boj so šialencami, pitie vlastného moču a lovenie podmorských oblúd na mäso. Scenáristi David Twohy (Critters 2, Warlock, Utečenec) a Peter Rader (známy skôr ako režisér pre niektoré kruhy divákov kultového hororu Babičkin dom z roku 1989) sa s tým poctivo vyhrali. No hovorí sa, že ich scenár je výsledkom neskutočného krviprelievania – pred ním údajne existovalo niekoľko desiatok (!) iných verzií, ktoré sa neustále prepisovali.
Okrem namosúreného a extra nevrlého Kevina (ako je uňho dobrým zvykom, vo veľmi tesných nohaviciach) pozitívne zaujme i Jeanne Tripplehorn (o ktorej niektorí tvrdia, že v Základnom inštinkte bola oveľa viac sexi než hlavná star Sharon Stone) a Tina Majorino, ktorá mala vtedy desať rokov. Dnes 34-ročná Tina nie je žiadnou hviezdou, ale stále hrá. Vídať ju môžeme prevažne v rôznych seriáloch, no sem-tam ju vietor zaveje do filmu, či už do bizarnej komédie Napoleon Dynamit alebo do fantasy mini-série Alica v krajine zázrakov, kde v roku 1999 dostala hlavný part (aj keď ten film si pravdepodobne pamätáte skôr na základe toho, že v ňom Whoopi Goldberg hrala mačku).
V menších rolách sa predvedie pochabý vynálezca Michael Jeter (zomrel v roku 2003 ako 50-ročný, pričom jednu z jeho posledných úloh mu ponúkol Costner vo svojom westerne Krajina strelcov), Kim Coates (Bojisko Zem, Posledný skaut) ako šialený znásilňovač a pozorné oko divákovo nájde Jacka Blacka. Je tam plno skvelej atmosféry, parádnej výpravy a akčných scén s obrovskými výbuchmi. Snímke dominuje strašne dlhá scéna prepadnutia atolu. Vo vtedajších časoch, keď sa tieto veci ešte nerobili s pomocou zeleného plátna a CGI, muselo byť strašné natáčať takú enormne náročnú, veľkolepú scénu.
Nie je to strhujúce, ale určite je to dobré a svižné. Má to skvelé nápady, kasting pozostáva z typovo zručne vybratých hercov a univerzum zatopeného sveta funguje a je v rámci možností realistické a logické. Kto ma, naopak, vždy iritoval, už keď som film prvý raz videl v kine, bol Dennis Hopper. Hviezda Bezstarostnej jazdy, Nebezpečnej rýchlosti a Krajiny mŕtvych si rolu vodcu „Čmoudov“ síce viditeľne užíva a poňal ju pekne svojrázne, napriek tomu je skôr protivný, než zábavný.
Negatívne by som hodnotil aj predsa len prestrelenú metráž 135 minút, ktorá hlavne v druhej polovici nie je dostatočne naplnená zaujímavými nápadmi. Čudne pôsobí aj na jednej strane akási detinskosť v niektorých scénach, ktoré pôsobia skoro až ako komédia, ale na druhej strane sú momenty, keď postavy dosť brutálnym spôsobom umierajú. A to som ešte nespomenul „oko“ a nábeh na pedofíliu. Výsledkom je obskúrny pocit, ktorý má divák z týchto scén (napr. z tej, keď nad rozkošným dievčatkom seriózne zvažujú možnosť zabiť ho a stiahnuť z kože).
Ak by Vodný svet vznikol dnes, zrejme by bol radikálne prestrihaný, vyhodili by z neho dákych 80 minút, na pár rokov by bol zavretý v trezore a potom by ho horko ťažko pustili do kín. Vtedy ale boli iné časy, takže Costnerov Námorník (ako sa vo filme jeho postava nazýva) drasticky hádže cez palubu dievčatká, ktoré nevedia plávať, a vymieňa ženy ako skúsený pasák. Ak by toto dal Costner von dnes, najbližších šesť rokov by si v Hollywoode ani neškrtol.
Nakoniec má aj tento príbeh šťastný koniec. Snímka má povesť megaprepadáku, ktorý je pôsobivý, síce trošku v negatívnom smere, ale aj negatívna reklama je (vraj) reklama. V skutočnosti ale zarobil a dokonca bol nominovaný na Oscara za najlepší mix zvuku. My dnes máme k dispozícii vcelku kvalitný postapokalyptický film, odohrávajúci sa navyše na vode, čo je v histórii kinematografie rarita. A napokon sa urovnal aj vzťah Costnera a Reynoldsa. Dlhé roky sa obchádzali a nevedeli si prísť na meno, v roku 2012 ale spolupracovali na vydarenej mini-sérii Krvavá vojna: Hatfieldovci a McCoyovci.
Ten rok bol v USA veľmi silný. V kinách sa stretla skutočne parádna zostava, ktorú dnes považujeme za klasickú. Či už to bolo Sedem, Statočné srdce, Horlivosť Michaela Manna, Dvanásť opíc, Toy Story, Zvyčajní podozriví, Apollo 13, Desperado, Madisonské mosty alebo Dolores Claiborne. Z akčných a podobnejších Vodnému svetu spomeňme Smrtonosnú pascu 3, resuscitančú bondovku Zlaté oko, Zabijakov s duom Banderas/Stallone a prvých Bad Boys.
Skončíme absurdne: Kevinovými spermiami. Nepoučiteľný Costner si nielenže nedal pokoj a do dvoch rokov daroval svetu už skutočne oficiálny postapokalyptický prepadák Posol budúcnosti, ktorý je ozaj veľmi, veľmi zlý. No ako v ňom, tak už vo Vodnom svete je jeho postava požiadaná o darovanie spermií, keďže ho pokladajú už na prvý pohľad za dokonalého alfa samca, ktorého gény treba zachovať pre budúce generácie. Videl som už všeličo vo filmoch, ale toto bol zrejme vrchol narcizmu, ktorý neviem, či raz niekto prekoná.
Vodný svet (orig.: Wateworld)
Žáner: sci-fi, akčný, dobrodružný
Výroba: USA, 1995, 135 min.
Réžia: Kevin Reynolds (Kevin Costner)
Hrajú: Kevin Costner, Jeanne Tripplehorn, Tina Majorino, Michael Jeter, Dennis
Hopper, Jack Black, Kim Coates a ďalší.
Recenzent Ivan Kučera je pod prezývkou Tron aktívny na stránkach CSFD.cz a s jeho článkami sa môžete stretnúť aj na jeho autorovom blogu. Ivana Kučeru poznáme aj ako autora knihy Obchádza nás temnota, na ktorú tu máme recenziu, a môžete si ju kúpiť napríklad v Martinuse, pre podrobnosti kliknite na tento link.
Pod týmto linkom nájdete články od Ivana Kučeru na Fandom.sk.