 |
Agresívni mimozemšťania na tom od začiatku 90. rokov neboli najlepšie. Vyskytlo sa pár záležitostí (Temný anjel, Hviezdna brána, Lebkáči, Oheň na nebesiach, Vládcovia bábok, Critters 3), ale nebolo to ono. Aspoň nie pre fanúšikov hororovo ladených sci-fi jázd. V roku 1997 sa na plátnach kín objavilo hneď niekoľko záujemcov o svadbu (Vesmírna pechota, Kontakt, Piaty element, Muži v čiernom) a rok dozadu svetom otriasol megatrhák Deň nezávislosti, ale fanúšikovia drsnejších mimozemských odnoží neboli spokojní. Predsa len, druhý Predátor tu bol v roku 1990 a odvtedy sa nič extra neudialo. Vznikol síce Votrelec 3 (1992), lenže ten trpel strašnými zákulisnými problémami, ktoré sa postarali o to, že z trojky sa nestal taký úspešný fenomén, ako producenti (ktorí to celé spískali… a zbabrali) očakávali.
Napriek tomu mali fanúšikovia Alien univerza chuť na ďalší diel. Hoci sa im stále na jazyku prevaľovala trpká pachuť z trojky (ktorú neskôr o čosi vylepšil vcelku dobrý „producentský strih“), chceli nášup. Predsa len, keď sa povie Alien, má to cveng a budí to rešpekt.
Producenti zo štúdia Fox dodržali nepísané pravidlo a i štvrtý diel (s podtitulom Vzkriesenie) drsnej vesmírnej ságy zverili do rúk „nečakanému“ režisérovi. Kandidátov bolo veľa, Danny Boyle alebo David Cronenberg, ale tvrdá ruka producentova nakoniec dopadla na plece… Francúza.
Jean-Pierre Jeunet v rokoch 1991 a 1995 doma nakrútil audiovizuálne mimoriadne výrazné diela Delikatesy a Mesto stratených detí. Mohli sa pochváliť namakanou výpravou, bláznivým scenárom a fyzicky absurdnými hercami. Keď dostal ponuku na režírovanie takého kalibru, akým bol ďalší diel série Votrelec, určite ho to duševne poznamenalo. Aby sa z toľkého tlaku a zodpovednosti nezbláznil (šlo o prvý film, ktorý mu nepomáhal spolurežírovať parťák Marc Caro), pretlačil si u producentov do hereckého obsadenia kamošov, s ktorými v minulosti spolupracoval: Rona Perlmana a Dominiquea Pinona. Producenti mykli plecami, povedali si prečo nie, strčili mu do ruky masívny 75-miliónový rozpočet a čakali, čo sa stane.
Vtedy 75 miliónov nebolo málo. OK, v polovici 90. rokov sa rozpočty kvôli počítačovým efektom začali nebezpečne zvyšovať. Svoje robili aj neúmerne narastajúce honoráre pre hollywoodske hviezdy. Ale 75 miliónov bolo na Votrelca prekvapivo strašne veľa. Pre porovnanie: trikovo revolučný míľnik Terminátor 2 stál „len“ o necelých 30 miliónikov viac. Vesmírna pechota stála 105 miliónov.
Kto film videl, vie, že vysoký rozpočet nakoniec mal zmysel. Štvorka je najtrikovejšia a vizuálne „najväčšia“. Jednotka bola v podstate komorná (až na výlety mimo Nostromo a aj tam režisér šikovne ušetril detskými hercami, a teda menšími kulisami) a v dvojke Cameron dôvtipne usporil vďaka improvizačným trikom a miniatúram. Štvorka je hollywoodsky veľkofilm. Má to len jeden háčik. Votrelec je značka, ktorá je všeličo, len nie hollywoodsky veľkofilm. Je to nechutná a desivá nočná mora, plná odpudivých hororových výjavov, špliechancov krvi a hysterického kriku brutálne umierajúcich ľudí.
Aby sa taký veľký rozpočet zaplatil, museli tvorcovia značku sprístupniť deťom. Teda, to by si aspoň jeden myslel. V skutočnosti je štvorka riadne nechutná a miestami sa to s fyzickým humusom až vyložene preháňa. Občas to vyzerá až tak, ako keby tvorcovia ani nechceli, aby ich film zarobil. Výsledkom je zvláštny mix splatteru a vysokorozpočtového Hollywoodu plného trikov.
Ono, vysoký rozpočet pre látku, akou je Votrelec, nie je od veci. Ak má byť sci-fi správnym sci-fi, malo by sa investovať do trikov, masiek, výpravy, vesmírnych lodí a podobne. V tomto smere štvrtému Alienovi nie je čo vytknúť. Vyzerá úžasne. Impozantná loď Auriga vyzerá parádne zvonku aj zvnútra. Je plná rozľahlých priestorov a originálnych lokácií, ktoré sa pravidelne striedajú. Komnaty pre posádku, tunely, šachty, jedálne, laboratóriá, zakázané miestnosti s desivým obsahom, doky pre vesmírne koráby, telocvičňa. A cely pre votrelcov. Tie nesmú chýbať. Cely, z ktorých nie je možné uniknúť. Votrelci to ale dokážu, pretože o čom by to inak bolo?
Takisto samotné príšery vyzerajú veľmi pôsobivo. Problém je v tom, že sa z nich stali necharizmatické, pomerne prázdne nádoby. Anonymní štatisti, hopsajúci v (inak veľkolepých) akčných pasážach. Výplň. V jednotke bol Votrelec temný, strašidelný. Drak. Plno otázok o jeho pôvode a žiadne, resp. minimálne odpovede. Dvojka bola super, ale niektorí jej neodpustili, že jednotkovú temnotu Cameron poprel a urobil z votrelcov v podstate obyčajný „hmyz“, členov mravčieho spoločenstva. Fincher sa v trojke vrátil k pôvodnému odkazu Ridleyho Scotta. Preto bol Jeunetov návrat k akcii pomerne prekvapivý. A nech sú akčné scény akokoľvek vydarené a robustné, proste sa do ničoho s Votrelcom nehodia. Najviac zaujme akčná scéna zo zatopenej jedálne, akýsi predčasný vrchol snímky.
Tá si takmer až do konca drží vysokú úroveň. Niektoré postavy sú nesympatické, ale väčšina z nich je včas zlikvidovaná. A ako som spomínal, miera hnusu a gore je na niektorých miestach prestrelená, dohnaná do absurdnosti. Inak je to ľahký nadpriemer, ktorý je „iný“, než predchádzajúce tri diely. To síce automaticky ešte nemusí znamenať plus, ale producentov šľachtí, že každý diel sa odlišuje od predchádzajúceho a že každý režisér (vrátane problémového Finchera) dokázal svojej časti vtisnúť silný, nezameniteľný rukopis.
Najlepšia je prvá polovica snímky, keď sa buduje ponurá atmosféra. Tušíme, vieme, že to nedopadne dobre. Nič, v čom sa nachádzajú kyselinoví votrelci, nemôže dopadnúť dobre. Skvelá atmosféra, vynikajúca výprava. Miestami neuveriteľná kamera uznávaného Dariusa Khondjiho (mimochodom Jeunetovho dvorného kameramana vo Francúzsku, okrem toho robil Sedem, Evitu a Zvodnú krásu s Liv Tyler). Keď sa to „zlomí“ a dôjde k úniku, úroveň je stále vysoká. Aj keď sa z toho stáva akčný film, ale tak čo už, mohli sme dopadnúť horšie. Do deja sa však začína vkrádať rutina a stereotypná zotrvačnosť, vrcholiaca v obskúrnom finále s novým typom Aliena. Mnohí dodnes pokladajú toto finále za najslabšie zo série. Vlastne všetci.
Kým však k nemu dôjde, v tomto zvrhlom panoptiku diváka čaká plno kvalitných atrakcií. Napríklad silné postavy. O tie v tejto sérii, česť výnimkám, nikdy nebola núdza. Perlman a Pinon stvárnili výrazné charaktery vesmírnych pirátov. Perlman magora Johnera, ktorý sa však nakoniec ukáže ako búchač so srdcom na správnom mieste, a Pinon v invalidnom kresle umiestneného Vriessa. Spolu majú dobrú chémiu, hoci občas to Johner s vulgarizmami a ponižovaním preháňa.
Veľmi dobrý je Michael Wincott ako pirátsky kapitán a v menšej úlohe poteší zvrhlý Brad Dourif (Detská hra, neskôr známy ako zákerný Gríma z Pána prsteňov). Fajn je tiež dredový pirát Christie v podaní Garyho Dourdana. Keď táto partia nebezpečných indivíduí pristane na Aurige a začnú sa otvárať dvere do jej útrob, je to nezabudnuteľný pohľad.
Naopak, za veľmi slabé by som označil výkony Dana Hedayau (kapitán lode), J. E. Freemana (šéf vedeckej zložky Aurigy) a v tom čase populárneho vzoru pre dospievajúce dievčatá, Winony Ryder (Beetelejuice, Malé ženy). Tá v snímke stelesnila robota Call, čím sa pokračuje v nepísanom dodržiavaní abecedy (Ash, Bishop). Skvelé je, že Call nie je hocijaký robot, ale auton – robot, vyrobený robotmi. Pozoruhodný nápad, avšak vo filme z toho nič extra zaujímavého nevyplýva. Tragickým bonusom k tomu je samotná herečka, ktorá sa do tohto temného univerza skrátka nehodí. A bodka. S výkričníkom!
Pomerne mimo je bohužiaľ i samotná Ripleyová. Aspoň mne osobne pravdupovediac pripadala mierne otravná a čudná. Ale mohlo to dopadnúť aj horšie. Sigourney Weaverová je vo forme a našťastie od nej nikto nechcel prudkú zmenu účesu. Jej spojenie s Call malo zrejme pripomínať vzťah s „dcérou“ Newt (Votrelci). Nakoniec je to ale proste len čudné.
O scenár sa postaral Joss Whedon. Dnešný komiksový veterán (Avengers 2, Justice League) bol v tom čase populárny vďaka seriálu Buffy. Svojský zmysel pre humor si, nanešťastie, neodpustil ani vo Votrelcovi. Ten je plný nevhodných, nemiestnych humorných pasáží a zosmiešňovania predchádzajúcich dielov (namiesto počítaču „Matka“ máme „Otca“, to určite muselo byť more práce vymyslieť niečo tak čertovsky originálne, Joss).
Za jedno však scenáristu predsa len pochváliť musíme. Za spôsob, akým oživil zaručene mŕtvu Ripleyovú. Keď sa objavili správy o tom, že vznikne štvorka, mnohí tipovali, že tvorcovia budú ignorovať udalosti z depresívnej trojky. Populárnou teóriou bolo, že ich oficiálne vyhlásia za súčasť nočnej mory, ktorú mala Ripleyová v umelom spánku. Nič také ponižujúce sa ale nestalo a Ellen je oživená vďaka experimentom s DNA (z krvi, ktorú jej odobral Clemens v trojke, spomínate si?). V tom čase sa dosť hovorilo o genetických klonoch, čo Whedon pohotovo zakomponoval do príbehu.
Po zlých skúsenostiach z nakrúcania trojky sa producenti upokojili a ponechali Jeunetovi voľné ruky. Osobne si myslím, že až príliš, keďže to v pár úchylných, nechutných momentoch vyhrotil. O pokojnom nakrúcaní vypovedá aj fakt, že Vzkriesenie má najmenej výrazný režisérsky zostrih. Kým dvojkový a trojkový je veľkolepý (ponúkajúc množstvo skvelých nových scén a nápadov) a ani ten z jednotky sa nedá zahanbiť (kontroverzná scéna, v ktorej Ripleyová nájde hniezdo), režisérsky strih štvorky obsahuje drobnosti (finálny doslov na Zemi, keď preživší hrdinovia úspešne pristanú v Paríži).
Na štvorku sa už nikto nepokúsil nadviazať. Votrelec sa dočkal akoby happyendu. Piaty diel dodnes nevznikol. Štúdio to dva razy (rozpačito, ale mne sa jednotka páčila!) skúsilo s crossovermi Votrelca a Predátora. Potom Ridley Scott nakrútil Promethea, ktorý bol ale možno až príliš „voľným“ prequelom k prvému Votrelcovi. A následne pridal ešte Votrelca: Covenant. Tomu dalo prednosť štúdio pred plnohodnotnou pätkou Neila Blomkampa (Distric 9). Svojho času sa o Neilovom pokračovaní veľa hovorilo, chcela sa vrátiť Weaverová, chcel sa vrátiť Michael Biehn ako Hicks a vrátiť sa mal dokonca aj Bishop s Newt. Jednotlivé informácie si navzájom odporovali, takže chvíľku malo ísť o regulárnu pätku. Potom sa vravelo, že trojka a štvorka síce budú „nejako“ brané do úvahy, ale že inak pôjde o priame pokračovanie dvojky. Tak si vyberte. Každopádne k tomu dosiaľ nedošlo a neviem si dosť dobre predstaviť, že by po všetkých odkladoch mal Neil chuť pustiť sa do niečoho podobného. Covenant nezaznamenal taký ohlas, aký sa čakal. Je celkom možné, že štúdio už Scottovi neumožní pokračovať v prequel sérii a pokúsi sa vymyslieť nový spôsob, ako vrátiť populárne monštrá na plátna kín.
Votrelec: Vzkriesenie predstavoval záver. A to nielen oficiálnej série, ale i životných a kariérnych etáp mnohých zúčastnených. Akoby sa po premiére všetci utiahli do úzadia. Jeunet sa vrátil domov a nakrútil jeden z najobľúbenejších feel good filmov desaťročia – Améliu z Montmartru. Potom ešte prišiel s poetickými Príliš dlhými zásnubami, ale následne zvoľnil tempo a dnes takmer vôbec nenakrúca. Weaverová sa nevyhla pár návratom pred kameru, ale so stúpajúcim vekom decentne opustila hlavné úlohy a už sa vracia skôr len kvôli starým kamošom (napríklad kvôli Jimovi Cameronovi v Avataroch). Winona nemohla byť donekonečna idolom puberťáčok a ako starla, prestal byť o jej prácu záujem. Nepomohol ani ponižujúci, zato medzi filmovými fanúšikmi kultový škandál s kradnutím v obchode. Sem-tam sa pred kameru vráti, ale väčšinou ju nespoznáte (schválne, koho hrala v Abramsovom prvom Star Treku?). Ale v poslednom čase mala peknú úlohu starostlivej mamy v seriáli Stranger Things.
Zatiaľ sa nevie, ako a kedy sa obludy z LV-426 vrátia. Isté je len to, že v tomto smere ich každopádne predbehli kamoši Predátori. Tí sa nového filmu, v réžii Shanea Blacka a s Boydom Holbrookom (Narcos, Logan) v hlavnej úlohe, dočkajú už tento rok. Ale keďže obe série vlastní jedno štúdio, ide o dosť čudné víťazstvo.
Votrelec: Vzkriesenie (orig.: Alien: Resurrection)
Žáner: sci-fi, horor
Výroba: USA, 1997, 109 min.
Réžia: Jean-Pierre Jeunet
Hrajú: Sigourney Weaver, Winona Ryder, Dominique Pinon, Ron Perlman, Gary
Dourdan, Michael Wincott, Kim Flowers, Dan Hedaya, J. E. Freeman, Brad Dourif,
Raymond Cruz, Leland Orser a ďalší.
Viac autorových článkov nájdete na autorovom blogu, na jeho facebookovom
profile, pod prezývkou Tron je aktívny na stránkach CSFD.cz.
Ivana Kučeru poznáme aj ako autora knihy Obchádza
nás temnota, na ktorú tu máme recenziu
a môžete si ju kúpiť napríklad v Martinuse momentálne za
5,99 €, pre podrobnosti kliknite na tento link
Súvisiace linky
Recenzia: Votrelec – Vzkriesenie