 |
Akoby to bolo len teraz, čo som celý bez seba vychádzal do noci z kina z prvých X-Men. Bol som nadšený otvoreným koncom a elektricky natešený na dvojku. Je to vcelku neuveriteľné, ale od tej doby ubehlo devätnásť rokov.
Predstavovať dej, postavy a univerzum nemá význam. Odvtedy ubehli nielen takmer dve desaťročia rokov, ale i dve pokračovania, viacero prequelov (a zároveň sequelov prequelu), spin-offov a azda i rip-offov. Najviac z toho všetkého asi zaujal skvelý Logan a X-Men 2.
Viacerí tvrdia, že úspechom X-Menov sa začala písať história komiksového filmového žánru. Pokladám to čiastočne za nedostatočné hodnotenie. Nejde ani tak o to, že v skutočnosti komiksové filmy (a seriály) vznikali desiatky rokov predtým (filmový Superman, seriály Hulk a Batman). Ide skôr o to, že dva roky pred X-Menmi vznikol iný komiksový hit, pekne temný a pekelne dobrý Blade. Ale jasnačka, X-Meni zarobili oveľa viac.
Ako v čase premiéry, tak aj s odstupom rokov môžeme ako najväčšie pozitívum snímky hodnotiť režiséra Bryana Singera. V tom čase mal 35 rokov a na konte majstrovské ale komorné, neakčné a netrikové veci Zvyčajní podozriví (s jedným z najšokujúcejších twistov desaťročia) a kingovku Nadaný žiak (s Ianom McKellenom). Jeho účasť v projekte za takmer 80 miliónov dolárov viacerých prinútila ťukať si na čelo, ale je zrejmé, že Singer bol pre film v skutočnosti darom. Režisér svoju homosexualitu pretavil priamo do príbehu. Čím mutantov, ktorí sú schopní privolávať búrku a iné absurdné veci, urobil realistickými a uveriteľnými. Spravil z nich smutných hrdinov, ktorí si svoje super-schopnosti nevybrali, ale dostali ich, a či sa im to páči alebo nie, musia sa s nimi naučiť žiť. Vďaka tomuto rafinovanému a pritom veľmi jednoduchému prístupu poľudštil postavy, ktoré silou vôle hýbu predmetmi, ovládajú železo alebo im z hánok na ruke vyrážajú adamantiové pazúry. Paradoxne, v prvej časti série sú najzaujímavejšie dialógy, nie bojové a trikové sekvencie.
Singer nachádza vo svojom príbehu paralelu nielen s neheterosexuálmi, ale i s menšinami za II. svetovej vojny. Už úvod filmu je nečakane umiestnený do koncentračného tábora a i neskôr je prízvukované, že ľudstvo sa nemení a bojí sa toho, čomu nerozumie. To môže viesť k tomu, že zabudne na svoju temnú minulosť s plynovými komorami a začne ich stavať odznova. Len sofistikovanejšie.
Druhým „top“ mužom snímky po Singerovi sa stal Austrálčan Hugh Jackman. Z pestrej palety postáv v tomto filme sa stal miláčikom publika jednoznačne on. Dnes známeho a populárneho herca v roku 2000 nepoznal prakticky nikto. O rolu tajomného muža s najkurióznejším účesom Kanady sa pobil s Russellom Croweom, Edwardom Nortonom a údajne dokonca aj s Melom Gibsonom. Nakoniec zvíťazil a táto úloha sa stala jeho ikonickou a možno životnou.
Jackman je ako divoký Wolverine bez debaty super, ale treba spomenúť aj šikovné vyskladanie zvyšku kastingu. Nechýbajú v ňom mentori v podaní skúsených divadelných dôchodcovských veteránov (McKellen, Patrick Stewart zo Star Treku), fyzicky výrazných nehercov (wrestler Tyler Mane, kaskadér Ray Park, modelka Rebecca Romijn) a mladej, novej generácie v čele s Halle Berry (Posledný skaut), Annou Paquin (bývalá detská hviezdička a držiteľka Oscara za Piano) a Jamesom Marsdenom. Maškrtami sú režisérov dvorný Bruce Davison (seriálový Harry a Hendersonovci) ako xenofóbny senátor a cameo nezničiteľného Stana Lee (muž na pláži).
A mínusy? Už v roku 2000 sa vravelo, že štúdio Fox pôvodne uvažovalo o odložení dátumu premiéry, aby malo viac času na zlepšenie CGI trikov, ktorých je vo filme veľa. Nakoniec však k odkladu nedošlo a je to vidno. Viaceré efekty pôsobia uponáhľaným, jemne odfláknutým dojmom. Mierne podozrivé boli už v čase premiéry a dnes už sú vyložene zostarnuté.
Okrem niektorých čudných trikov, za ktoré by si štúdio zaslúžilo mokrého rosomáka do tváre, by som za relatívne negatívum snímky označil i istú jej, nazvime to „úsmevnosť“. Viem, že za to tvorcovia nemohli, dvojnásobne nie v časoch, keď komiksové filmy rozhodne neboli samozrejmosťou (a kvalitné už tobôž nie). Ale keď vidíme, čo sa zo ságy vykľulo v nasledujúcich desaťročiach, je naozaj vcelku milé a úsmevné vidieť v jednotke pokope v jednej miestnosti ledva troch mutantov, ktorí sa potichu rozprávajú, kým o niekoľko rokov neskôr to muselo byť aspoň desať mutantov na jednom stavenisku, ktorí po sebe hádžu kamióny a všade naokolo to vybuchuje.
Akčných scén je tu prekvapivo málo a nie sú nijako geniálne, avšak krk a kožu im zachraňuje režisérova záľuba v chutných oživeniach (rozseknutie pušky, Toadov tanec).
Na tomto mieste mi nedá nepozastaviť sa nad dabingom. Najskôr som videl český – a bol hrozný. Bouře. Tulačka. Jaaaaj bože. Až v marci 2019 sa mi prvý raz podarilo vypočuť si slovenský a musím skonštatovať: „Zlatý český.“ Ešte pri Tuláčke s Mystičke (Mystičke!) to dáte, ale pri Búrke už sa pomaly začnete duševne rozkladať. A keď začujete Vlkočloveka (!!!!!), padnete zo stoličky a zostanete v nezmenenej polohe ležať niekoľko hodín. Nuž, a keď Wolverine (pardon, Vlkočlovek) hovorí o X-Men, tak v slovenskom dabingu je to Človek X.
X-Men (orig.: X-Men)
Žáner: komiksový, akčný, sci-fi
Výroba: USA, 2000, 104 min.
Réžia: Bryan Singer
Hrajú: Hugh Jackman, Patrick Stewart, Ian McKellen, Famke Janssen, James
Marsden, Halle Berry, Anna Paquin, Ray Park, Rebecca Romijn, Bruce Davison,
Shawn Roberts, Stan Lee, Shawn Ashmore, Tyler Mane a ďalší.
Recenzent Ivan Kučera je pod prezývkou Tron aktívny na stránkach CSFD.cz a s jeho článkami sa môžete stretnúť aj na jeho autorovom blogu. Ivana Kučeru poznáme aj ako autora knihy Obchádza nás temnota, na ktorú tu máme recenziu, a môžete si ju kúpiť napríklad v Martinuse, pre podrobnosti kliknite na tento link.
Pod týmto linkom nájdete články od Ivana Kučeru na Fandom.sk.