Stretnutie v Revúcej, pri príležitosti odovzdávania Ceny Gustáva Reussa začalo ako zvyčajne. Únavná cesta (postojačky v preplnenom autobuse), ubytovanie, večera z jednom z mála Revúckych podnikov a organizačný chaos. Prvý kontakt so zborníkom Krutohlav 1999 a tradičné blúdenie mestečkom v snahe nájsť vyhovujúci podnik pre oživenie ducha fandomu. Nakoniec zakotvenie v hotelovom podzemí, ktoré sa stalo akýmsi menším zlom. Po pár dávkach toxických látok sa to napokon všetko zdarne začalo…
Jadrom stretnutia finalistov Ceny Gustáva Reussa je tzv. literárny seminár, čo je stretnutie autorov poviedok a členov poroty. Všetci si vzájomne vyjasňujú postoje, urážajú sa, likvidujú ego a tak. Ani v tomto roku to nebolo inak. Porotcovia vysvetlili, čo vlastne chceli autori svojimi poviedkami povedať a povedali im tiež, prečo sa im to nepodarilo. Pochválili Števa Huslicu (víťaz) za jeho majstrovskú poviedku, aby vzápätí odsúdili celý ročník (vrátane Huslicovej poviedky) značkou priemeru. Nikto sa neznížil ku kompromisom, pričom najostrejšie na obranu svojich názorov vystupovali prítomní členovia redakčnej rady Fantázie. Nepodarilo sa im totiž postúpiť do finále. Podľa mňa je to škoda, pretože jeden kúsok z ich tvorby som mal možnosť zažiť pri autorskom čítaní a poviem vám, bol to nezabudnuteľný zážitok. Nie, že by to bolo náhodou dobré, to nie, každopádne to bolo originálne a v Hromovladovom podaní zábavné – určite by to však neprešlo sitom jeho vlastnej Hrmavice :) Hmm, víno káže, vodku pije!
Zborník finálových poviedok Krutohlav 1999 je vynikajúci. Do finále sa tentoraz (napriek názoru porotcov) prebojovali skvelé poviedky, nabité na túto súťaž až nezvyčajným množstvom humoru. Víťazná poviedka Števa Huslicu je krásnou zbierkou slovných hračiek a narážok, pričom sa tentoraz takmer vyhol svojej obľúbenej militantnej tematike. Potešil ma tým.
Druhé miesto získal Marek Eliáš a jeho Prízrak je mrazivý. Marek je majstrom poézie okamihu a atmosféra akejkoľvek jeho poviedky je nezabudnuteľná. Prízrak je super, ale podľa mňa je ešte lepšia jeho druhá finálová poviedka Chavvah. Témou je navonok príbeh večnej lásky na pozadí smrti a utrpenia – a na záver dostanete zlatú dávku „sense of wonder“. Hmm, keď rozdávali talent, Marek šiel dvakrát. A urobil dobre.
Mojim favoritom na megapoviedku ročníka je napriek tomu dielko Alexandry Pavelkovej – Anjeli medzi nami. To, že poviedka získala až tretie miesto, je spôsobené zložením poroty, ktorá bola v niektorých členoch totálne neschopná poetického cítenia (Nie, nebol to pán Jaroš ani pán Marčok). Porota tvrdohlavo hľadala v krehkom vzťahu človeka a anjela mimozemšťanov, či dokonca hermafrodita. No comment, resp. – fuj! Sašina poviedka je pritom presne tým príbehom, ktorý zviera srdce a tlačí slzy do očí. No, ja nie som porota.
K skvostom zborníka patrí ešte druhá Sašina poviedka, zábavná „story“ nadupaná humorom až po strop krčmy, v ktorej ožratí Vulkánci pijú vedno s T-800, ktorého obťažuje zamilovaný T-1000. Poviedka sa volá „Tisíc podôb lásky“ a je presne o tom.
V zbierke je ešte pár poviedok (5), ale tým sa radšej vyhnem. Pár z nich sú aj moje, ale kvôli nim sa neoplatí Krutohlava zháňať. Poviedky sú to na slovenské pomery celkom dobré, ale proti už spomínaným skvostom neobstoja. Trio Huslica – Eliáš – Pavelková je jednoducho oproti ostatným príliš vysoko.
Cenným doplnkom zbierky sú aj eseje a im podobné texty, zaoberajúce sa problematikou slovenskej fantastiky. Skvelá je esej pána Herca „Pocit zázračného alebo SF ako náboženstvo“, ale ani ostatné texty nie sú mrhaním drevnej hmoty. Som rád, že tieto texty dostali priestor, i keď je to možno na úkor ďalších poviedok zo súťaže. Myslím, že tieto eseje sú kvalitnejšie (bez urážky, drahí autori :)
V skratke – Krutohlav 1999 sa vydaril, rovnako ako sa vydarilo aj stretnutie v Revúcej. Pobavili sme sa v príjemnej spoločnosti; rozobrali, prečo a ako písať, definovali svätú literárnu trojicu (Étos, Pátos a Darth Agnan), či gradačný oblúk (boa). Bol to jednoducho taký menší a trochu svojrázny con. Ja ako kelfir s „homofobiou“ som ocenil menej ľudí na akcii a v Revúcej vôbec. Malé horské mestečko je príjemným miestom na takéto stretnutia a som rád, že sa Gustáv Maurícius Reuss narodil práve tu. Dúfam, že sa tam stretneme aj o rok…