 |
Martin Jurík (nar. 1973, Bratislava) je prekladateľ a spisovateľ. Do povedomia fanúšikov fantastiky sa zapísal ako autor satirického fantasy románu Škoricovník, ktorý mu vyšiel vlani. Autor však debutoval omnoho skôr, v roku 1997 s knihou poviedok v nemčine. Venoval sa žurnalistike i publikovaniu odborných článkov. V roku 2011 sa k beletrii vrátil akčným trilerom Kým nás smrť nerozdelí. V roku 2013 mu okrem Škoricovníka vyšiel aj román kriminálnou zápletkou pod názvom Harlekýn. Jeho najnovším knižným počinom je román Zenta, ktorý vyšiel toho roku vo vydavateľstve Marenčin.
Čo je ústrednou témou vášho románu Zenta?
Mojím zámerom je priblížiť čitateľovi fiktívnu realitu, ako by vyzeral svet, keby sa neudiala prvá svetová vojna, keby 28. 6. 1914 v Sarajeve Gavrilo Princip netrafil, keby František Ferdinand zostal nažive a stal sa naozaj Rakúsko-Uhorským cisárom. V tomto vnímaní modelujem alternatívne dejiny sveta i súčasnosť – rok 2014, v ktorom by sme ešte žili v rámci monarchie a planéta by bola zadelená medzi niekoľko ústredných veľmocí. Keďže ide o román, snažím sa čitateľa nezaťažiť prílišnou hromadou akademických detailov, ale skôr vytvoriť inteligentný hodnoverný rámec príbehu.
Vytvoriť fungujúcu alternatívnu spoločnosť, ktorá je navyše schopná lietať do vesmíru, ale nie je jednoduché. Určite ste museli zmeniť nielen geografické, ale aj demografické, politické, ekonomické a aj technologické prostredie oproti tomu, ktoré nám je známe.
Napríklad sa rámcovo snažím priblížiť, ako by vyzeral hodnotový systém (i jeho vývoj), ktorý Prvá svetová úplne rozbila a zrelativizovala; aký podiel na moci by mala šľachta i panovnícke rody; ako by vyzeralo demografické i geopolitické usporiadanie Rakúska-Uhorska (predpokladám, že František Ferdinand by monarchiu do istej miery federalizoval a zvrátil vyrovnanie s Maďarskom, čo by mohlo mať za následok aspoň jednu občiansku vojnu, na ktorú sa aj pripravoval…), ako by vyzeral rozvoj vedecko-technologického pokroku (súčasná inštitucionalizovaná a komerčná veda versus veda mecenášov a národný výskum, metalurgia vs. plasty, výskum gravitácie vs. teória relativity…), atď, atď.
Myslíte, že by tento jednoduchý fakt – nevydarený atentát – znamenal také veľké zmeny?
V dejinách nič nie je nevyhnutné, ale postavené na princípe pravdepodobnosti. A realita, do ktorej som osadil príbeh Karla Jettinga, sa mi možno nezdala úplne najpravdepodobnejšia, ale jednoznačne najfascinujúcejšia a najvzrušujúcejšia…
Ako ste prišli k názvu knihy?
Prečo „Zenta“? Pojem Zenta je podľa mňa pre rakúsko-uhorské impérium symbolický. V roku 1697 došlo pri uhorskom mestečku Zenta k mimoriadne dôležitej bitke. Princ Eugen Savojský tu na hlavu porazil tureckú armádu. Tu niekde došlo k skutočnému zlomu v protitureckých vojnách. Rakúsko prešlo, už bez pomoci spojencov, do ofenzívy a začalo vytláčať Osmanov z Európy. Tu niekde sa začal zrod veľmoci.
Hneď k začiatku prvej svetovej vojny 16. augusta 1914 došlo pri pobreží Čiernej hory k tzv. bitke pri Antivari. Rakúsko-uhorská eskadra pozostávajúca z jedného malého krížnika a jedného torpédoborca podľahla zdrvujúcej presile anglicko-francúzskej flotily. Potopený rakúsky krížnik niesol meno S.M.S. Zenta. Takže Zenta takto symbolicky znamenala začiatok i zánik rakúsko-uhorského impéria…
Ďakujeme za rozhovor.