Obálka postriekaná krvou. Otvoriť. Červená. Ďalšia strana. Červená. Ďalšia strana. Červená. Nebude to Gottrek? Áno!
Preháňam tak, ako som sa bál, že bude preháňať William King v šiestom dieli cyklu Warhammer – Zabíjač upírov. Našťastie nepreháňal. Nie celkom. Po aušusovej päťke v zasneženej Prahe zamieria Gottrek s Felixom do Transylvánie. (Drobné vysvetlenie. Mapa sveta Warhammeru je zmutovaná a skomolená mapa Európy: Praag, Kislev, Sylvánia, Bretónia, Pustatiny chaosu na východe, Reich, pardón, Ríša…) Poďme však odzačiatku. Vojská čo ubránili Prahu pred Arekom, Srdcom démona a jeho armádou zimujú v poničenom meste. Obyvatelia hladujú, šľachta usporadúva bankety na oslavu viťazstva, trpaslíci slopú a Felix nájde na ulici prostitútku s prehryznutým hrdlom. Stopy vedú k tajomnému šľachticovi, primotá sa k tomu magický artefakt a zvyšok si hravo domyslíte. Takmer.
Ako som už viackrát písal, William King je dobrý remeselník. Pozná požiadavky heroickej fantasy a dokáže ich splniť, aby dostál zmluve s vydavateľom. Bohužiaľ, nevkladá do písania cit. Svoju zručnosť používa na výrobu prefabrikovaných častí textu, ktoré potom rutinne spája. Zahrievacie kolo – úvod knihy – je preto vďaka studenému prievanu z nedôsledností a logických škár sotva vlažné. Autor sa nezaťažuje zosúlaďovaním detailov s predošlými dielmi, a tak udalosti nepodstatné pre práve prebiehajúcu akciu deformuje ako centrifúga prepelicu. Skalný priaznivec seriálu Jednoducho Gotrek však podobé malichernosti prehliada a teší sa na žarty, lásku a mŕtvoly. Zabávačovi Gottrekovi zdatne sekunduje Snorri Nosohryz, ktorého autor konečne zaradil k plnoprávnym hlavný postavám a obdaril neuveriteľný duševným rozvojom. Vzťahy trojice Felix, Ulrika a Max sa zamotajú nečakaným spôsobom, takže si príde na svoje aj babička, háčkujúca svojej vnučke drôtenú košieľku. Babi, tie rukavice mi sadnú, ďakujem! A hláv na stínanie sa nájde dosť a dosť.
Zabíjač upírov je správne sústo pre tých, ktorí si radi holými rukami oddrapia poriadnz kus šťavnatého mäsa a zapijú ho súdkom dobrého piva, alebo vedrom vodky. A potom môžu spolu so mnou bubnovať obhryzenou kosťou po stole a kričať: \„Gottrek, Gottrek!\“ Príbeh neskončil.
William King: Zabíječ upírů Polaris