 |
Predstavte si, že by sa vás niekto opýtal: „Chcete byť upírom?“ Samozrejme, zasmiali by ste sa. Ak by dotyčný spomenutú alternatívu načrtol reálnejšie (napr. vysunutím dlhánskych, špicatých očných zubov), chytil by vás do pazúrov des. Túžili by ste pred touto hrozbou utiecť kamsi ďaleko, najlepšie do svojej izby pod perinu, kde by ste zavreli oči a predstavovali si, že je to len sen. A za viečkami by sa vám postupne začali mihať predstavy o možnosti nekonečného života a…
V Hudbe krvi nikto nikomu takúto otázku nekladie. V Hudbe Krvi totiž nieto ani jedného upíra. Zato však na scénu vtŕha desuplné množstvo neporovnateľne (pretože neviditeľne a nezmerateľne) odlišných bytostí, ktoré…
Poďme však po poriadku. Knižka autora, ktorý je v stredoeurópskom kontexte známy „nebulovým“ románom Darwinovo radio (vyšlo vo vydavateľstve Triton roku 2003) vznikla v roku 1985. Získala cenu Prix-Apollo a nomináciu na Huga a Nebulu. Dlhšie úryvky z nej boli uverejnené v slovenčine v časopise SF 02 začiatkom deväťdesiatych rokov. Hudba krve kolíše na hranici klasickej vedeckej fantastiky a postkatastrofického románu. Talentovaný vedec Vergil Ulam objaví inteligentné bunky. Nakoľko mu zamestnávatelia bránia v dokončení pokusu, v časovom strese si sérum s nimi vpichne.
O niekoľko dní zbadá že: Sa mu niekoľkonásobne zvýšila sexuálna výkonnosť, zmizla zraková vada. Ale zmenil sa i tvar chrbtice a na koži sa začínajú objavovať malé biele vriedky. Organizmus zložený z biliónov inteligentných jedincov sa po niekoľkotýždňovej inkubačnej dobe šíri rýchlosťou blesku. „Obsadí“ celú Severnú Ameriku, ľudí (až na niekoľko výnimiek) zmení na beztvarý kal. Podstatu románu však netvorí bezbrehá hrôza pred neznámym a odlišným (ako v hororoch či béčkovej vedeckej fantastike), ale pálčivá otázka či ono neznáme nemôže náhodou poskytnúť viac. Ako totiž postupne vysvitá, miznutie ľudí neznamená smrť, ale prechod do sveta čírej informácie, možnosť „žiť večne“ a v mnohých časoch, ako i nutnosť preformulovania pojmov ako sú individualita, identita, život, smrť, láska.
Zotrvať vo svojej obmedzenej podobe, no zostať sám sebou alebo prijať zmenu a splynúť? Táto dilema znepokojuje ľudí vonkoncom nielen vo fantastike po celé tisícročia. Hudba krve však okrem jej (ne)riešenia ponúka tiež (a pre niektorých predovšetkým) pôsobivé obrazy ľudoprázdneho Manhattanu, brilantne načrtnuté charaktery ľudí, inteligentnými bunkami ušetrených a blúdiacich týmto svetom, ako i nevtieravú symboliku. Vynálezca Vergil je synom „čarodejnice“, jeho krstné meno zasa evokuje rímskeho básnika, ktorý bol v Danteho Božskej komédii sprievodcom po pekle. Osudy postáv a charakterov sa napokon rozplývajú vo večne vratnom bunkovom nenávratne – a čitateľ zostáva v rozpakoch… Báť sa, ľutovať a či tešiť?
V každom prípade vás mrazí ako pri dotyku horiaceho snehu a cítite sa sťaby ste si prvýkrát glgli krvi. Viete, že na otázku „Chcete byť upírom“ určite nepoznáte odpoveď. A tak si užívate text, ktorý na otázky neodpovedá, ale ich kladie.