 |
Od knižného debutu Michala Hvoreckého uplynuli štyri roky. Vtedy zatuchnutú hladinu slovenskej literatúry rozvíril Silný pocit čistoty. Drsný a cynický, no zároveň svieži a duchaplný. Kontroverzný, ale nesporne zaujímavý. Jednoducho – silný. A u autora pár rokov po dvadsiatke rozhodne prekvapivý. Natoľko prekvapivý, až si ho trh vyžiadal ešte raz. Silné pocity sú znova tu – tentoraz dokonca v obálke, ktorá ladí s obsahom.
Nemožno sa čudovať ohlasom, ktoré kniha vyvolala. Anarchista s rukami plnými jaziev si predsa vďaka nej našiel spoločné slovo s intelektuálom a čitateľ s kritikom. A aj keď je kniha svojou podstatou science-fiction, nemá problém predať sa za hranicami ghetta.
Prečo?
Silný pocit čistoty na prvý pohľad zaujme jazykom. Bol odlišný v deväťdesiatom ôsmom a vyčnieva z davu aj teraz. Nie je to suchý a kostnatý jazyk literatúry, ale živý prostriedok komunikácie homo sapiens. Aj vďaka nemu Hvoreckého postavy žijú. Aj keď sú práve mŕtve. Jazyk, podporený precíznou stavbou textu a skutočným rozprávačským talentom vytvoril kvalitné základy, o ktoré sa oprel príbeh – cynický ako svet okolo nás.
Šesť poviedok. Je zaujímavé porovnať ich dnes s textami v zbierke Lovci & Zberači (techno.sk, 2001). Moje neškolené oko čitateľa usúdilo, že má pred sebou strmú krivku rozvoja témy. Hvorecký sa v Mrakodrape, Iných programoch a Druhej vrstve iba rozbiehal, aby naplno šliapol na plyn, ktorý ho cez Silný pocit čistoty vyhodil až k dielkam ako je Berlin, Prvé víťazstvo supermarketov alebo Brand Party (in Lovci & Zberači). V Mrakodrape som cítil, že je drajv zameraný prevažne na atmosféru odcudzenia, rovnako ako v Iných programoch či Druhej vrstve. Iste, zrkadlo blízkej budúcnosti bolo nastavené cez jej obyvateľov, ale základ poviedok spočíval v bizarných detailoch budúcej reality. Slizký mäsožravý mutant… a sám Silný pocit sú už iní. Nositeľom myšlienky sú výhradne ľudia, ktorí využívajú či zneužívajú svoju dobu. Prípadne ľudia, ktorých využije či zneužije doba. A aj preto je táto kniha taká zaujímavá. Pre každého. Nie je totiž nadčasová, ale moderná. Resp. postmoderná – vzhľadom na to, ako pracuje s námetmi. Silný pocit čistoty reaguje na dnešné problémy, na veci, ktoré dnes vnímame ako bežné, ale ktoré nám môžu prerásť cez hlavu. Hvoreckého svet je svetom, kde vládne marketing, je to svet šialenej urbanizácie, svet odcudzených ľudí, spoločnosť priepastí a závislostí všetkých druhov. Silný pocit čistoty je výstižným sloganom – no je silný práve preto, že sa hrabe v špine.
Našťastie – robí to dobre. Cynicky, miestami až brutálne, no napriek znalosti detailov nemá Hvorecký problém s nadhľadom.
A preto si túto knihu prečítajte. Je o vás. A o nás.
Napriek tomu, že vám môže byť pri čítaní zle (mne bolo, nemám rád vraždy).