Že vám nič nehovorí meno filmu ani režiséra? No nič to. Mne to tiež až do včerajška nehovorilo nič. Ale včera sa udiala vec, ktorá sa mi nestala už dávno – totižto som zhliadol film, ktorému som bez váhania dal desať z desiatich.
Typická francúzska rodinka zo strednej vrstvy. Pokojný otecko, starostlivá mamička, pekná dcérenka Sophie, adolescentne depresívny synáčik Nicolas. A k tomu dcérkin po uši zamilovaný priateľ David, mladá španielska gazdiná Maria a jej černošský manžel Abdu. Na začiatku ich všetkých otecko postrieľa, ale neverte ani vlastným očiam.
Všetko sa začne potkanom, ktorého otecko prinesie ako darček deťom. A potom to už ide jedno s druhým. Nicolas pri večeri vyhlási, že je homosexuál a hore v izbe to vzápätí dokáže Abduovi. Sophie skončí na vozíčku a začne praktizovať sado-maso so svojím priateľom, ktorý si zase dopraje španielsku masáž s Mariou, ktorá začína pociťovať lesbické sklony, čo má po tete. Mamička dlho odoláva, ale ani ona neunikne. Celé sa to zvrháva tak, že otecko môže premýšľavo vyhlásiť: „Nemyslím, že incest je spôsob, ako vyriešiť problémy západnej civilizácie.“
Prečo môžem túto recenziu smelo dať na fandom, je fantastické ozvláštnenie v podobe záverečného potkana. A tento film je taký skvelý, že by som o ňom písal, aj keby tam ten potkan nebol, keďže on tam vlastne ani nie je… Ale dosť. Sitcom v našich kinách len tak skoro neuvidíte, pretože je to výlučne klubová záležitosť, ale určite striehnite, či okolo vás náhodou nepôjde aspoň na videu či nebodaj v telke. Je striktne mládeži neprístupný. A geniálny. Ge-ni-ál-ny!