 |
Prekladať kultové dielo, druhú najpredávanejšiu knihu na svete (po Biblii) nie je ľahké. Najmä ak sú potenciálni čitatelia roky v kontakte s kvalitným prekladom skutočnej milovníčky Tolkienovych prác – Stanislavy Pošustovej (český preklad, Mladá Fronta). Obávali sme sa preto toho, ako sa tejto náročnej úlohy zhostí Slovensko, kde doteraz Pán prsteňov nevyšiel. A… Čo dodať, obávali sme sa právom. Môžem zodpovedne povedať, že sa na preklade pojmov a korektúrach nepodieľal žiaden fanúšik príbehu Vojny o Prsteň. Niektoré faux pas sú skutočne neodpustiteľné…
Na úvod pre čitateľov, ktorí nikdy monumentálny epos profesora Tolkiena nečítali. Príbeh sa odohráva v Stredozemi, fiktívnej krajine kdesi za hranicou ríše fantázie. Po rokoch relatívneho pokoja sa zo zabudnutia vynoril zlý démon Sauron, služobník Morgotha, ktorého Valar (v podstate sú to archanjeli, alebo bohovia) zahnali ďaleko od Ardy, planéty stvorenej Ilúvatarom – Jediným Bohom. Sauron bol kedysi dávno porazený, no zlé mocnosti nedokáže zahubiť žiaden smrteľník, a tak sa démon opäť vrátil a obnovil svoju pevnosť Barad-Dur v zemi Mordor, kde nesvieti slnko.
Sauron pred svojim prvým pádom stvoril Jeden prsteň (slovensky Veľprsteň), do ktorého vložil veľkú časť svojej sily. Týmto prsteňom kontroloval ďalšie mocnosti Stredozeme, napríklad aj elfov – ktorí mali svoje vlastné Prstene. Keď však spojené sily elfov a ľudí porazili Saurona po prvý krát, tento Jeden prsteň mu vzali. Démona tak oslabili – no nezahubili, nezničili totiž ani Prsteň. Tento lesklý krúžok zlata má totiž vlastnú vôľu a svojmu vlastníkovi nedovolí len tak zničiť to, čo podľa práva patrí Sauronovi. Jeden prsteň všetkým velí, ako vraví nápis v temnej reči, vykovaný do zlata. Vtedy, po prvom páde Saurona sa síce prsteň stratil, no keď znova povstal Temný pán, zo zabudnutia a hlbín sa vynoril aj Jeden prsteň…
A je opäť na ľuďoch, elfoch a trpaslíkoch – no najmä na hobitoch – aby sa Prsteň nedostal späť k svojmu pánovi a aby sa Stredozem obrodila z temných časov a znova zavládol pokoj a mier. Vojna o Prsteň má byť poslednou, tou ktorá ukončí všetky spory a zaženie zlo tam kam patrí, do zabudnutia. A o tomto je epos pána Tolkiena. Veľký, mohutný, nezabudnuteľný. Príbeh, ktorý sa zapísal do sŕdc miliónov čitateľov po celom svete…
A teraz späť k slovenskému prekladu. Obávam sa, a všetky informácie tomu nasvedčujú, že bol spravený len pod vplyvom chystaného filmu Pán prsteňov – a nedostal tak dostatok času a pozornosti. A pán Kořínek je síce kvalitným prekladateľom, no svoje rozhodnutia a práce nekonzultoval s nikým, so žiadnym fanúšikom či milovníkom diela profesora Tolkiena. V knihe, inak kvalitne preloženej, totiž ostalo množstvo logických chýb, ktoré by odhalil aj pri zbežnom čítaní ktorýkoľvek priateľ elfov. Na úvod, som smutný a sklamaný.
Po štylistickej stránke je Spoločenstvo prsteňa zvládnuté výborne – dokonca lepšie ako český preklad, pod ktorý sa predsa len podpísal zub času (dvadsať rokov). Uvádzacie vety k dialógom už nie sú len „Gandalf řekl“, ako je tomu v českej verzii, pán Kořínek má bohatú slovnú zásobu a nerozpakoval sa ju (správne) použiť. Kniha sa číta hladko – teda, pokiaľ ste v živote dielo pána Tolkiena nečítali, či už v origináli alebo českom preklade. No ak ste sa už s názvoslovím Stredozeme stretli, pri slovenskom preklade budete… plakať :(
Po prvé, mená, rasy a geografické pojmy. Anglický originál je na ne skutočne bohatý, pán Tolkien napokon pracoval na svojom diele desiatky rokov. No náročnosť prekladu po pojmovej stránke neospravedlňuje zachádzanie s menami, ktorého sa dopustil pán Kořínek. Ako poznamenal, pri preklade anglických termínov, ktoré často vytvoril sám Tolkien mal tri možnosti a to ponechať pôvodné anglické mená, preložiť ich pomocou už existujúceho českého prekladu alebo ich nanovo preložiť z anglického originálu. „Vybral som práve tretiu cestu, lebo anglické mená v tomto diele majú svoj význam a použiť české termíny sa mi zdalo byť barbarstvom,“ konštatoval. A ja môžem konštatovať, že sa vybral dobrou cestou, no zlým spôsobom. Nešiel priamo – a pretože poškuľoval po oboch alternatívach, často sa potkýnal.
Český preklad je totiž úplne svojský, z pôvodných názvov pána Tolkiena neostalo takmer nič. No nevadilo to, pretože prevod pojmov sa uskutočnil v súlade s českým názvoslovím, v súlade s českým (a moravským) naturelom. Veď si zoberte akúkoľvek mapu Čiech a uvidíte to sami – je plná Hůrek, Přívozů, Kosatcových polí, Stříbrných řek a Blatných potoků. A bežné české mená sa tiež prelínajú s menami v Pánovi prsteňov. Ječmínka Máselníka dnes síce nenájdete, no v minulosti to nebolo zriedkavé meno a Smíšek, Smělmír, Pan Podhorský, Pytlík, Křivonosek – sú (takmer) bežné aj dnes. Jednoducho, preklad anglického textu sa prispôsobil čitateľom – a možno aj to je príčinou toho, že sa nespočetné vydania českého prekladu vždy stratili z pultov. A dokonca aj na Slovensku – od Čechov sa predsa nelíšime. Alebo áno, pán Kořínek?
Slovenský preklad totiž ostal kdesi na pol cesty. Peregrin Took, skrátene Pippin sa v Čechách zmenil na… Peregrina Brala, skrátene Pipina – no na Slovensku sa stal Pútnikom Bralom, skrátene… Pipinom. Logika prevodu sa mi zdala zvláštna – Stanislava Pošustová správne zmenila priezvisko, ktoré je v súlade s jej prekladom všetkých hobitích mien, no meno Peregrin nepreložila, pretože Poutník by navodzoval nesprávne asociácie (ktoré Peregrin v Anglicku nespôsobuje – je to fakt bežné meno). No a Sam, ktorý je na Slovensku skrátene Sammie? Nepreložený u nás ostal aj Bill, zákerný obyvateľ Bree (česky Hůrka, slovensky Svažiny) a následne aj poník s rovnakým menom. Rezalo to oči, pretože po preklade všetkých hobitích mien som očakával, že sa preloží aj táto „maličkosť“. Buď slovensky, alebo anglicky – to som čakal. Chyba!
Druhý háčik, okrem miešania prekladu a neprekladu je určitý sklon k detinskosti a krkolomnosti slovenských ekvivalentov. Poézia Tolkienovho textu, ešte umocnená spevavým českým prekladom sa v slovenských názvoch stráca. Úplne ranou medzi oči bol Meriadoc Brandybuck, skrátene Merry. Česky je to Smělmír Brandorád, Smíšek, na Slovensku Chicholm Brandylen, skrátene – božemôj! – Chicho!!! Uznávam, že ani originálny Merry Brandybuck nie je úplne v poriadku (prepáčte, pán profesor), no Smělmír kontra Chicholm? Nechcem si ani predstaviť, ako ho bude titulovať Théoden, kráľ Rohirov. No a k tomu Temnohvozd (nedal sa les nazvať jednoducho Temným?), Striebornica (čo takto Strieborná?), Vododol (Rivendell, česky Roklinka plače) či Úšust. Rozdiel je v tom, že anglické a české pojmy sa dajú vysloviť a boli vybrané s cieľom zlyrizovať text – kým slovenské názvy lámu jazyk a zle sa pamätajú. Keď si k tomu prirátate skutočnosť, že v knihe nie je mapka (dôvod?), prvočitateľ sa poriadne natrápi :(
Úplne samostatnou kapitolou je meno hlavného hrdinu Froda. Je totiž, spolu s Bilbom, Bublíkom – s originálnym Baggins to nemá spoločné nič a podobnosť výslovnosti s českým Pytlík je očividne náhodná. Nora, kde bývajú, je nazvaná Vreckany a vyrytá je v Kopci. O zladení pojmov – takom dokonalom v českom preklade (Pytlíci bývajú v Dne pytle a vedie k nemu Pytlová ulice) môžeme len snívať :(
No nič, nakoniec nám ostali logické prehmaty. Shire, český Kraj hobitov sa stal Grófstvom – aj keď hobiti v živote grófa nemali, ich spoločnosť je rodová. Strážcovia hraníc Eriadoru, v origináli Rangers, sa stali lesníkmi, aj keď český pojem (hraničáři) ich vystihuje viac. Nechodia totiž lesom, ale strážia HRANICE, pán Kořínek! A k tomu ešte príznaky očividnej neznalosti Tolkienovho diela – mesto Gondolin sa stalo elfom Gondolinom a Gil-Galad, posledný pán elfov v Stredozemi sa akosi pomestil (stal sa mestom), pretože pieseň o jeho smrti sa volá… Pád Gil-Galadu :(
Aj keby som odpustil prehmaty, ktoré napokon neznalý čitateľ nepostrehne, celkový dojem mi ostáva. Pán Kořínek výborne preložil bežnú knihu, no absolútne nezvládol zachytiť poéziu, ducha trilógie Pán Prsteňov. Táto kniha totiž nemala byť ďalším doplnkom ku knihám Daniele Steelovej na slovenských pultoch – malo to byť kultové dielo, ktoré budú čítať nové a nové generácie čitateľov, ktorí sa neboja snívať a bojovať svoju vlastnú Vojnu o Prsteň. A – aj keď si teraz môžu búchať hlavou o stenu – tento preklad vyšiel, a nie je v silách nikoho vydať ho znova, korigovaný. Dve veže a Návrat kráľa budú pokračovať v tom, čo sa pokazilo a pán Tolkien sa môže obracať v hrobe. Jeho dielo v maličkej krajine v srdci Európy zašliapali do prachu…
Hodnotenie: kniha ako taká 10/10, je to Pán prsteňov, no za preklad… Možno 6/10, na svete sú predsa len horšie veci. Ale som sklamaný. Veľmi. A bojím sa dabovanej verzie filmu…
Tri prstene elfským kráľom vonku pod nebom, Sedem pánom trpaslíkov v sieňach z kameňa, Deväť mužom z ľudí, ktorých osudom je skon, Veľprsteň pre Pána tmy na tróne z plameňa V zemi Mordor, kde Tieň vládne zlom. Veľprsteň im všetkým velí, jeho ruka krutá, Privolá ich do jedného a v čiernej tme spúta V zemi Mordor, kde Tieň vládne zlom.
Spoločenstvo prsteňa, Tolkien J.R.R., prvý diel fantasy trilógie (Slovart, orig. Fellowship of the Ring, preklad Otakar Kořínek, viaz., 453 strán, 249 Sk, ISBN 80–7145–606–3)