Možno by nezaškodilo pár triezvych slov na úvod. Film Spoločenstvo prsteňa je prepisom príliš monumentálneho diela a je prvou časťou trilógie – čo môže „ublížiť“ bežnému divákovi, ktorý sa v živote s dielom profesora Tolkiena nestretol. Preto úplne chápem niektoré záporné recenzie, ktoré sa od čias svetovej premiéry (19. decembra) objavili. Laik, navnadený mediálnym šialenstvom, môže byť sklamaný. Príliš veľa dojmov ho môže zahltiť – Spoločenstvo prsteňa je hutné a zároveň priveľmi náznakové pre niekoho, kto sa nemôže oprieť o Gandalfovu palicu v podobe prečítanej (či naspamäť naučenej) trilógie.
Nemôžem však akceptovať záporné názory istých fanúšikov (poobzerajte sa po internete, nájdete desiatky takýchto recenzií), ktorí trvajú na to, že ich režisér Peter Jackson okradol o drobné nuansy – vraj také prepotrebné pre zobrazenie Stredozeme očami anglického profesora. Títo chudáci – áno, chudáci – sa mýlia. Vo svoje úbohosti sa stavajú do pozície katolíckej cirkvi, ktorá úzkostlivo trvá na každej dogme, napriek tomu, že to môže byť scestná myšlienka, odporujúca duchu Ježišovho posolstva. Vynechanie Toma Bombadila, mohylových duchov či darov panej Galadriel Spoločenstvu sa môže zdať dôležité – no nie je. Režisér a autorky scenára (Philippa Boyetová a Fran Walshová) veľmi presne vystihli ducha románu profesora Tolkiena, zachytili posolstvo Spoločenstva, posolstvo lásky a vzájomnosti, ktorá spája sily Dobra proti mocnostiam Zla. Tvorcovia filmu jednoducho nepoužili z predlohy veci, ktoré by film neuniesol (Bombadilova línia by na plátno vniesla zbytočnú odbočku) a naopak posilnili veci, ktoré nemohla uniesť kniha (bojové scény, vizuálne prelety krajinou – či už Krajom alebo Cezmíniou). Sila príbehu bola ešte umocnená profesionalitou prístupu k jeho sfilmovaniu…
Iste, drobné výhrady by mohol mať každý. Napokon, objavili sa desiatky analýz – „fanúšikovia“ hľadajú chybičky, ktoré Peter Jackson nepostrehol. Opäť zbytočne – nepotrebujete o nich vedieť. Jednému sa nebude páčiť to, inému ono – jeden bude na dĺžku filmu nadávať, inému sa bude zdať krátky (počkajte si na Gold Edition DVD – bude mať štyri a pol hodiny!!!). Nie je to dokonalý film – je len…
Výprava je úžasná a triky veľkolepé. Herecké výkony Elijaha Wooda (Frodo) a Iana McKellena (Gandalf) sú brilantné – bez toho, aby zakrývali prejav ostatných. Kameraman musel byť boh a strihač archanjel – spolu s autorom hudby vytvorili dokonalú kompozíciu obrazu a zvuku. No to najpodstatnejšie je to, že tam kdesi – na Novom Zélande – sa v roku 1961 narodil jeden z Valar, ktorý sa dokázal pozrieť do môjho srdca, nájsť tam sen a preniesť ho na plátno. Aj keď to nie je smutný film, plakal som. Šťastím. A bolo mi jedno, či je „príčinou“ Gandalfov úsmev, hrdinský boj Spoločenstva, splavovanie Anduiny alebo plač Gimliho na Balinovom náhrobku…
Slová sú zbytočné – ak ste náhodou film ešte nevideli, choďte na to. S vankúšikmi pod zadok (tri hodiny sú tri hodiny), no choďte. Stretneme sa spolu v čarovnej zemi Lórien, kde pani Galadriel vládne srdciam všetkých bytostí.
Ai! Laurië lantar lassi súrinen, Yéni únótimë ve rámar aldaron!
Ach! Jak zlatě padají listy ve větru…