Studený kláštor dobrých poviedok

Klášter slasti

Erotika je podľa mňa tá časť umenia, pri ktorej sa chlapovi postaví a žena zadrží dych, preglgne a očervenie. Antológia „Kláštor slasti“ preto pre mňa nie je erotická, aj keď to má v podtitule. Všetky poviedky sa nejakým spôsobom sexu týkajú, no vzrušujúcich v skutočnosti nie je ani tretina. Keď si však zameranie zborníka odmyslíte, nedá sa poprieť, že je výborne napísaný.

Nebudem sa na knižku preto dívať ako na zborník erotických poviedok. Máme so zostavovateľmi evidentne inú predstavu erotiky, čo je úplne normálne. Pre mňa sa tieto poviedky iba príliš okrajovo dotýkajú sexu, máloktoré sú na ňom založené, v máloktorých ho niekto prežíva. Dosť často erotická scéna skončí ešte skôr, ako začne, čo by ma na erotických filmoch fakt naštvalo.

No keď si zborník zoberieme ako antológiu fantastiky, je prvotriedny. Je tu viac poviedok, ktoré sa čítajú jedným dychom – Žambochova arabská, už klasicky erudovane napísaná, akčná fantasy „Nebezpečné hry,“ Pavlovského vtipná humoreska o zamindrákovanom starom Conanovi či Bluebearova hravá medvedíkovská space opera „Navigační fantasie“. Krásne sa čítala poetická fantasy „Jen jediné přání“ od tajomnej autorky s pseudonymom Sithartai. Nikdy by som nepovedal, že sa mi tak môže páčiť próza, ktorá má prvý dialóg na predposlednej strane. A obsahuje podľa mňa prvú skutočne erotickú scénu v celej knihe. Titulná poviedka Martina D. Antonína je síce chvíľami trochu neprehľadná a rozťahaná, no počkať si na záver stojí za to. Finále je skutočne vzrušujúce. Veľmi sa mi páčila aj Medekova antická fantasy „Její pravá láska“, taký pozitívny záver som už dávno nečítal. No najlepšia je asi kratučká „Valéřiino přání“ Pavla Renčína. Začína veľmi eroticky, aby sa premenila na rodinnú drámu s kyberpunkovými prvkami. Mňam.

Niektoré slávne mená ma sklamali, či už Mosteckého príliš pretechnizovaná space opera „Zatuchlý plecjpovky“, príliš pokojná poviedka pani Rečkovej či zase veľmi akčná, no bez nového nápadu, poviedka „Mantis“ Lucie Lukačovičovej. Prečo musí byť v každej knihe poviedka o upíroch?

No a potom je tu „Bílá klisna“ Ivany Kuglerovej. Fantasy s hororovým koncom, ktorá v sebe ukrýva jeden z najhnusnejších hardcorov, čo som čítal. Zato při Pavlovského druhej poviedke „Zakázka“, čo je tiež poriadna zvrhlosť, mi občas napínalo… bránicu. Moja favorite veta tejto antológie je „Přísahám, že když vyprávěl o tom, jak krásné je ukájet se do nozder malého telátka, měl slzy v očích“.

Poznáme mnoho príkladov dobrej erotiky vo fantastike, teraz mi napadajú len Silverbergov román „Umírat vnitru“ a výborná antológia Alien Sex. Českí autori podľa mňa v kvalite písania ani príbehmi za svojimi americkými kolegami nezaostávajú. Len tej erotiky je pomenej. Nevadí. Hlavne že sme zase dostali porciu dobrých poviedok. Aj keď z trochu studeného kláštora.

Hodnotenie: 7/10 (5/10 pre erotickú antológiu, 9/10 pre zborník sci-fi a fantasy)


16. mája 2003
Martin Králik