Fantázia; inak obrazotvornosť, predstavivosť, imaginácia. 1. Schopnosť subjektu vytvárať si predstavy mimo rozsah vnímanej reality. 2. Mýtický artefakt predcochranovskej doby (odkaz). Literárne dielo vydávané skupinou združenou okolo osoby Shealanského (odkaz) mága Al-Akshu (odkaz). F. údajne propagovala kreatívne myslenie, jej autori a podporovatelia boli preto pod neustálym dohľadom exekutívy. Legenda o F. sa dodnes dochovala ako symbol vzdoru proti konvenciám, obmedzeniam a hraniciam akéhokoľvek druhu. Vo F. údajne publikoval aj legendárny Thorleaf Larsson (odkaz).
Effenberg a Talbot: Encyclopaedia Maxima Mundi, zv. III
Mesiac unavene nazeral do uličky prastarej nekropoly. Medzi dvoma honosnými hrobkami bol priestor sotva na tri kroky. Kusy čiernočiernej tmy oddeľoval pruh prachom posypaného svetla. Zvuky z tieňa napravo zneli v tichu pohrebiska takmer necudne. Z času na čas sa ozval praskot drveného kameňa, šuchot nôh v prachu a občas ťažký nádych. Protiľahlý breh pochmúrneho korza bol iný. Hodvábna tma hľadela slepými očami a vyčkávala… Záblesk! Kým mesiac zažmurkal, svetlý pás preletel muž s mečom a vrhol sa do temnoty napravo. Ozval sa úder, výkrik a noc zavoňala krvou. \„Tak už poď,\“ ozvalo sa o chvíľku. Z černoty na ľavej strane sa vynoril ďalší muž – v smiešne vyzerajúcom klobúčiku s dlhokánskym perom a s lutnou prehodenou na chrbte. Opatrne sa rozhliadal a zašepkal do tmy naproti: \„Myslíš, že je to bezpečné, Geralt?\“ \„Nemusel si sem chodiť,\“ ozval sa muž v čiernom. Vynoril sa z tieňa a otrel si zakrvavený meč handrou. \„Ale čas, keď ťa tvoja zvedavosť zabije, ešte neprišiel.\“ \„Možno,\“ dodal o chvíľu a usmial sa. A Marigold porazil bledosťou Mesiac.
Na ďalšieho ghúla narazili v podzemí. Bol to skôr graveir ako bežný zdochlinár, ale Geralta kostený hrebienok obludy nezaujímal. Znamením Aard odhodil ghúla k stene a strieborný meč skončil v plesňou pokrytej hrudi. \„Pán Schliemann?\“ opýtal sa Marigold prázdnej miestnosti. Kopa handier v kúte sa pohla. Objavila sa zlodejská lampička a v jej svetle hustá hriva strapatých bielych vlasov. Pod ofinou hádzal tiene skobovito zahnutý nos a keď olej zahorel jasnejšie, trubadúr uvidel aj oči, ktoré si ho podozrievavo merali. \„Pán Schliemann?\“ uistil sa Marigold. \„Kto sa pýta?\“ zahuhňal Skobonos. \„Váš záchranca,\“ otočil sa k nemu Geralt a svetlo lampičky zatancovalo. Muž vyskočil spod handier a s akýmsi batohom na hrudi vyrazil k východu. \„Diabol!\“ kričal tenučkým hlasom ešte aj vtedy, keď sa na prvom schode potkol a zaryl čelom do prachu.
Zaklínač pridržal pod orlím nosom fľaštičku s elixírom a \„pán Schliemann\“ kýchol. Otvoril oči, znova ich zavrel a po chvíli znova otvoril – vytreštené a plné hrôzy. Geralt pokýval hlavou. \„Vranie oko, pán profesor, a ľuľkovec. Atropa belladona. Nemusíte sa báť, za chvíľu budú moje oči normálne…\“ Marigold sa kašľavo rozosmial. \„Kto… kto… kto ste?\“ vykoktal nosánik. Trubadúr k nemu podišiel a sklonil sa. \„My sme záchranná výprava!\“ vyhlásil. Tentoraz sa rozosmial zaklínač. Marigold sa naňho prekvapene pozrel, ale nenechal sa vyviesť z miery. \„Katedra literárnych dejín mala o vás obavy, pán profesor – keď ste sa tak dlho nevracali. Predsa len, robiť výskum v ruinách Shealanu…\“ Schliemann vyprskol: \„Sú predsa tisíc rokov staré! Nemala tu byť ani noha!\“ Geralt si odkašľal a pozrel na graveira pri stene. Už sa nehýbal. Učenec pobledol. \„Pravda, moje závery boli trochu predčasné.\“ Zaklínač prikývol. \„Nepočítali ste s povstaním v Maechte. Zmasakrovaní sedliaci pritiahli do okolia kadečo…\“ Vtom to už trubadúr nevydržal. Kývol rukou na Geralta a vyhŕkol: \„Našli ste ju?\“ Nosánik sa konečne prebral. Vytrhol sa zaklínačovi z rúk, postavil sa a vypol do výšky celých piatich stôp. \„Mám!\“ vykríkol, až sa zo stropu zosypal mramorový prach.
\„Neuveriteľné!\“ zašepkal Marigold. Hľadel na špinavý kus lesklého papiera – možno to bol pergamen – a v očiach mal vášeň, ktorú zvykli prebudiť úplne iné veci. Schliemann prikývol. \„Presne tak, stratené číslo. Štvrť storočia Fantázie!\“ \„Martina Pilcerova!\“ vzdychol trubadúr. \„Hatr-al-amma-ec!\“ Geralt spozornel. \„Hatr-al-amma-ec? Príbeh posvätných stromov?\“ Schliemann prikývol. \„Jeden z najlepších textov legendárnej maliarky! Úžasná sila imaginácie! Prepracovaný svet! Plastické postavy!\“ \„Druidi nám zaplatia tisíce lintarov,\“ zabručal si pre seba zaklínač. \„Tento príbeh som vždy miloval,\“ rozslzil sa Marigold. \„Pamätáte sa, ako sa Najstarší strom prihovoril…\“ \„Pssst!\“ prerušil ho Schliemann. \„Takéto diela sa nečítajú na takýchto miestach!\“ Geralt sa uškrnul – vyzeralo to ako jazva, ktorá steká po líci. Trubadúr sa poplašene rozhliadol, ale potom sa znova vrátil k Fantázii. Listoval a slzy mu padali po zaprášenej tvári. \„Keď vyjde slnko nad Zoborom!\“ vzlykal, \„Juraj Červenák a jeho najlepšia roganovka!\“ \„Červenák?\“ Geralt pochvalne zahmkal: \„Vesemir nám jeho rozprávky čítal. Dobré!\“ \„Rozprávky?!\“ vyprskol nosatý profesor. \„Sú to do detailov prepracované príbehy zasadené do skutočných historických období!\“ Zaklínač pokrčil plecami. \„Dobre sa to počúvalo. Oceľ a krv.\“ Schliemann sa pohŕdavo pozrel dohora. Potom sa obrátil späť k Marigoldovi. \„Univerzitná knižnica bude konečne kompletná!\“ Spevák prikývol. Položil Fantáziu na mramorový náhrobok a kľakol si pred ňou do prachu. Udrel čelom o zem a čosi si šepkal. \„Bude vás to stáť štyridsaťdva korún,\“ zašomral Geralt a hľadel na graveira v rohu. Ghúl vyzeral trochu ako temný elf, ale možno sa mu to len zdalo… A Schliemann tancoval v temnote kobky.
V Prešove, 3. apríla 2003 Venované Ogremu a Valrondovi
P.S.: Pán profesor sa s Marigoldom rozplýval nad dvoma skutočne najlepšími textami Fantázie 25. Poviedka Martiny Pilcerovej znesie bez problémov porovnanie s prácami Dana Simmonsa a temná fantasy Ďura Červenáka je zasa o čosi kvalitnejšia. Thorleif sa neustále zlepšuje. Možno je kvalitatívny posun dôsledkom zasadenia do reálnej histórie, možno plastickosťou postáv a vtipným odľahčením, tak či onak, je to poctivý kus dobrého čítania. Príjemným zážitkom sú ale aj publicistické texty – osobitne vyzdvihnem článok Gustáva Murína o zneužívaní genetiky (pokračovanie série Ako bohovia), dvojstranu Petra Kundera o tragédii raketoplánu Columbia a správu Miloša Ferka o stave slovenskej fantastiky za rok 2002. Predovšetkým práca pána Murína patrí k tým, ktoré čítate viackrát – a vždy so zimomriavkami na chrbte.
Čo sa mi na efdvadfsaťpäťke veľmi nepáčilo, bol komiks. Fero Mráz kreslí dobre, ale za scenár nie je koho chváliť. Slabučký, predvídateľný – a veľmi podobný minulému pokusu, Jakubovej hube (alebo tak nejako sa to volalo). Ale nie je to nič fatálne – možno je chyba vo mne. Mám rád iný druh komiksu.
Každopádne, Fantázia 25 je znova tou najlepšou, vďaka silným poviedkam a poctivej publicistike je aj po spriemerovaní nadpriemerným číslom (úsmev).