Surfovanie na vlnovej funkcii

Ak zbierka Axiomat nebola ľahká, tak román Karanténa je už naozaj ťažký.

Greg Egan je autor, ktorý sa okrem písania SF venuje aj serióznej vede. Pôsobí vo vedeckom výskume na poli fyziky a vo vedeckých kruhov je celkom známy a uznávaný. Zatiaľ sme mali možnosť od neho čítať len poviedky. Niektoré vyšli v Ikarii, niektoré v poviedkovej zbierke Axiomat, ktorá vyvolala medzi scifistami doma aj v zahraničí nemalý rozruch. Keď sa do písania pustí významný seriózny vedec, je to tak skoro vždy. Poviedky v zbierke Axiomat neboli jednoduché ani ľahké a kto si ich chcel naozaj vychutnať, musel mať aké také základy v niektorých vedných disciplínach, hlavne v oblasti teoretickej fyziky.

Ak zbierka Axiomat nebola ľahká, tak u nás práve vydaný román Karanténa je už naozaj ťažký. Pre plné pochopenia súvislostí a pozadia si vyžaduje už celkom slušnú znalosť pojmov a termínov z teoretickej fyziky, hlavne čo sa týka vlnových funkcií, Schrödingerových rovníc a princípu neurčitosti. Určite väčšina z vás už počula o známom pokuse s mačkou, zavretou v krabici s fľaštičkou kianovodíku, ktorej uzáver je napojený na mechanizmus, snímajúci napríklad polčas rozpadu nejakého prvku. Ak má prvok polčas rozpadu krátky, bude po určitom čase mačka v krabici možno mŕtva. No môže byť tiež ešte stále živá. Kým sa do krabice nepozrieme, nebudeme to vedieť a v tom je (povedané v kocke) celá finta a podstata románu. Kým sa do krabice nepozrieme, nebude mačka ani živá, ani mŕtva. Jej status jej určí až pozorovateľ samotným nahliadnutím do krabice, čiže pozorovaním. Dovtedy je mačka nemŕtva resp. neživá.

Egan si vytvoril svet 21. storočia, kedy bio a nanotechnológie zažívajú nebývalý rozmach a ľudia si dokážu podľa ľubovôle modifikovať svoju myseľ módmi, otlačenými priamo do mozgu. Vývinom prešli aj informačné systémy, ktoré sú už tak rozsiahle a komplikované, že bezpečnostné opatrenia v akejkoľvek podobe sa dajú ľahko zdolať alebo obísť. Čo je však pre tento svet hádam najpodstatnejšie, je „Bublina", dokonalá guľa (alebo inak konkávna verzia horizontu udalostí čiernej diery) so stredom v Slnku, ktorá izolovala slnečnú sústavu a ľudstvo zostalo odrezané, alebo lepšie povedané – uvrhnuté do karantény. Hviezdy zhasli, všetko na oblohe zmizlo a posledných 33 rokov ľudstvo žije s terorizmom a náboženskými kultmi živenými strachom z neznáma. Týmto svetom sa pohybuje detektív a bývalý policajt Nick Stavrianos. Pri jednom atentáte novodobých teroristických siekt príde o svoju ženu a aby ho úplne nepohltil žiaľ, nainštaluje si do hlavy niekoľko módov. Jedného bezútešného dňa sa na jeho stole objaví netypická zákazka. Nájsť ženu s ťažko poškodeným mozgom, ktorá utiekla s dokonale stráženého sanatória. Stopa ho zavedie k tajomnému výskumnému centru, kde vedecký výskum siaha po základných pravdách vesmíru a kde sa začínajú vykonávať experimenty, búrajúce steny každodennej reality. Vedci nemajú poňatia, s akou strašlivou silou sa zahrávajú a po akom tenkom ľade chodia…

Egan sa síce v románe snaží laicky a relatívne polopatisticky vysvetliť aspoň niektoré základné pojmy z oblasti vedy, ktorej ťažisko tvorí zápletku románu a darí sa mu to dokonca celkom nenútene a nenudiaco, ale mnohé pojmy sú tak zložité, že Egan, ako vedec na skutočne vysokej úrovni si asi neuvedomil, že pre mnohých čitateľov to bude ešte stále takmer nezrozumiteľné a ťažko pochopiteľné. Týmto je nakoniec Egan charakteristický a originálny a práve týmto serióznym prístupom k vede v SF si získal svoju popularitu.

Kto sa so zdravím rozumom a nedopletený krkolomnými teóriami prehryzie vedeckou pasážou asi v polovici útlej knižočky, čaká ho vcelku dynamická koncovka, kde jeden zvrat strieda druhý a kde je nakoniec všetko úplne inak, ako očakávate. Zodpovedané zostanú všetky otázky, ale vám, aspoň tým vedecky zdatnejším, naskočia v hlave ďalšie otázniky a o mnohých veciach budete premýšľať ešte pekne dlho po dočítaní knižky. Okrem iného aj kvôli tomuto sa oplatí Karanténu mať vo svojej knižnici. Stojí za to.

9/10


Greg Egan: Karanténa, orig. Quarantine, Návrat 2002, prekl. Petr Kotrle, obál. Dino Marsan, 294 str., 284,–Sk


22. apríla 2002
Anton Stiffel