„Svobodná volba“ je pokračovaním knihy „Hranice volnosti“, ktorá vyšla niekedy v minulom roku. Ale, bohužiaľ, nie je to finále príbehu. Tak ako v prvom diele, ani tu nie je ani slovko o tom, že je to časť väčšej série, alebo dokonca cyklu – každopádne však dej ostáva otvorený, v tejto knihe dokonca viac, ako v predchádzajúcej. Je to budovateľská space opera v duchu verneovského Tajomného ostrova a kto má po krk putovaní s mečom na chrbte, nech sa ňou nechá pokojne vtiahnuť do príbehu pozemšťanov aj mimozemšťanov, prinútených udomácniť sa na planéte Botany…
Prvý diel zanechal osadu kolonistov na Botany v neistote. Prekonali prvé prekážky, ktoré im postavil osud a z úbožiakov, deportovaných na Botany rasou Katenov sa stávajú usadlíci. Ich prosperita je však veľmi krehká, vedia, že akonáhle sa im začne dariť viac, môžu očakávať návrat Katenov. Prosperujúca osada je totiž vhodným objektom pre výber daní. Usadlíci (dominujú ľudia a jeden „ľudskejší“ Katen) sa preto snažia spraviť niečo pre svoju obranu, prípadne vybudovať pozíciu pre ofenzívu – a o tomto je celý druhý diel x-dielnej ságy.
Grafomanka McCaffreyová (cyklus Drakeni z Pernu) nepíše zle. Jej postavy sú ľudia, majú svoje dobré aj zlé vlastnosti a podľa nich sa aj správajú. Kniha je zväčša o budovaní osady, o tom, čo nové našli, resp. si vydobyli, aby zlepšili svoj život. Je o nábytku, potravinách, zlomených rukách a alkohole, ktorý si ľudia logicky museli vyrobiť. Je o exotickom vzťahu viac-menej hlavnej hrdinky k odpadlému Katenovi, ktorý je zbierkou kladných vlastností par excellence. Je o kope vecí, medzi ktorými sa nájde aj pár záhad, tajomstiev, to aby sa udržal prvok napätia. Originality kniha veľa nepobrala, zato sa však veľmi dobre číta. Je totiž o ľuďoch a pre ľudí…
Oproti prvému dielu je kniha viac rozťahaná. Príliš veľa času sa venuje budovateľským a neskoršie ploditeľským záležitostiam, na úkor riešenia konfliktov a odhaľovania záhad. Záhady sú prezentované ako megadôležité, ale nikto sa im nevenuje, resp. riešenie je v nedohľadne. Celému cyklu sa môže stať, že prekročí hranicu možnosti. McCaffreyová sa totiž až príliš začína venovať potrebe plodiť deti pre prosperujúcu osadu, než by vložila do príbehu nejakú drámu, alebo aspoň naznačila možné riešenia záhad, predložených ešte v prvej knihe. Hlavne ku koncu to bolo veľmi jasne viditeľné a pokiaľ ani tretia kniha nebude tou „final battle“, z celej space opery sa môže stať soap opera, len omylom umiestnená do zaujímavo vystavaného sveta. A to by bola škoda. Preto, verme, že pani McCaffreyová nepodľahla svojej grafomanii a vyhrala súboj s nudou. Uvidíme v ďalšej knihe, ktorá by mala byť na trhu logicky tak o rok-dva. Dočítania, priatelia.