Ďalšia fantasy s keltskou príchuťou (opäť nechýba už takmer obligátny zoznam keltských sviatkov) sa odohráva v alternatívnom svete, ktorý ma zaujal veľmi uvážlivým dávkovaním bizarností
Kulisy naznačujú raný stredovek niekde na severozápade Európy. Tyrovia, žijúci v horách so svojimi suknicami pripomínajú škótskych horalov, ostatné národy nepripomínajú nikoho – autorka nás veľmi múdro nezaťažuje množstvom reálií, ale venuje sa deju. . Príbeh okupuje príjemne vzdorná žena-„amazonka“ Keridwen spolu s dvojicou hrdinov – Kian, ktorý je súčasne i rozprávačom značnej časti textu a skúsený dobrácky zabijak Cullin. Keridwen hľadá dosť spletitým spôsobom strateného následníka trónu, ktorý disponuje značnou magickou mocou a dokáže ovládať runový meč. Čitateľovi, ktorého IQ je čo len trocha nad úrovňou posekanej dážďovky, je jasné, že hľadaným mladíkom je Kian. Nie je a nechce to byť jasné len Kianovi. Autorka mne veľmi sympatickým spôsobom naznačuje nechuť mladíka k veľkej hre a nesmiernej zodpovednosti. kian túži ostať obyčajným námedzným sprievodcom karaván a spolu s Cullinom si vychutnávať drobné radosti života v podobe krčmových bitiek Ideálny číselný pomer bojujúcich je zhruba šesť ku dvom, nižšie číslo znamená pre dvojicu nudu), Cullin a Kian sú jednoducho hrdinovia ako vystrihnutí zo starých eposov alebo z ich modernejších nápodob – westernu a dobrodružného románu.. S prozaickou nechuťou (ktorá mi trocha pripomenula strach z hrdinstva u hobitov) sa Kian stavia i k zázračnému meču, ktorý nemusí namáhavo hľadať, ale ktorý si nájde jeho. Moc zbrane využíva veľmi nerád – a so zbrańou komunikuje prosttrednctvom vodopádu nadávok. Príjemné osvieženie oproti patetickým zaklínaniam a vznosným rečičkám, ktoré sprevádzajú každé cinknutie magických zbraní v iných ságach. Marstonová však má cit pre mieru. Jej výsmech neprekračuje hranice. Aj napriek nadávkam si meč i príbeh zachovávajú vznešnú atmosféru – na ich pozadí vážne ladené pasáže vystupujú zreteľnejšie a autorka si v nich vystačí s prostým , no na obrazy bohatým jazykom. takto striedmo, no veľmi pútavo sú napísané pasáže Kianových vízií, v ktorých bojuje s neznámym protivníkom (o koho ide, definitívne ukážu až ďalšie časti). Antigýčový dojem umiernenosti a vkusu umocňuje jemné žltohnedé tónovanie obálky. Pozrime sa teraz podrobnejšie, čo sa pod ňou skrýva.
Kian (ešte pod menom Myšák) v úvodnej pasáži uteká z otroctva. Stretáva Cullina, ktorého zaujmú ryšavé vlasy mladíka a neobvyklá zručnosť v narábaní mečom. Bojovník utečenca zachráni. Myšákovi sa v rozhovore s ním vynárajú útržky zabudnutej tyrštiny – jednoducho, natrafil na svojho strýka, ktorý ho už pekných pár rokov hľadá. Zo štvanca sa stáva jedným z najurodzenejších členov klanu horských kmeňov. Zhruba o osem rokov neskôr stretáva Keridwn, dievčinu, ktorej krátko po svojom zoznámení sa s Cullinom svojimi liečiteľskými schopnosťami zachránil život. Tu sa odvíja druhé kolo sebapoznania – Myšák nie je len Tyr a Kian, ale i následník trónu v omnoho mocnejšom kráľovstve. Rozumný čitateľ má krkolomných posunov už práve dosť – ako som však už naznačil, našťastie i hrdina. Jeho nechuť k nasledovaniu povinnosti a sebairónia dokážu do značnej miery zatrieť nepriaznivý dojem z neobratne sa opakujúcej dejovej situácie.
Trojica v zložení Cullin, Kian a Keridwen sa vydáva priamo za nosom – teda presnejšie za mečom. Ich hlavným protivníkom v tomto zväzku je Generál, vodca kmeňa Maedunov, a majster čiernej mágie. Našťastie pre atmosféru príbehu mu autorka v duši ponecháva miesto pre vojenskkú česť – a tak sa necítime ako v čiernobielom filme.
Takže karty sú rozdané. Akčné scény sa striedajú s jemne erotizujúcou komikou dialógov . Ani v jednom ani v druhom prípade nás nezaskočí svetoborná originalita – text však nemožno uprieť švih a sviežosť. A miestami…miestami ste príjemne prekvapení , keď autorka z dávno známych rekvizít dokáže vyčariť mimoriadne pôsobivú scénu či postavu Osobne ma najviac dojala postava znetvoreného Generálovho brata, avšak ani v okamihu Cullinovej smrti so nedokázal ostať chladný. Charaktery Mastonovej postáv sú naznačené len jemne, autorka sa nerýpev psychológii pre efekt, jemný náznakom, gestom a spojením myšlienky s akciou však dokáže viac než mnohí iní dlhánskym rozcitliveným vnútorným monológom. Cullina vnímame akosi samozrejme – a až vo chvíli jeho smrti s prekvapením zisťujeme, že sme si chvastavého hromotĺka nesmierne obľúbili.
Samozrejme, po takejto tragédii Generál ako hlavný vinník nemôže ujsť trestu. Kian a Kerri víťazia, v štýle rytierskeho kódexu a starých dobrých mayoviek však nechávajú žiť Generálovho potomkas, ktorý im prisahá strašnú pomstu – no veď o čom by bol nasledujúci diel?
Irónia sem, irónia tam. Knižka je pútavá.- a kto si chce oddýchnuť bez toho, aby sa nudil či rozčúlil nad zajavnými hlúposťami, určite nebude sklamaný.
Hodnotenie:7,5/10
Ann Marston, Meč krále (první kniha trilogie Runové čepele), V.Soukup-Wales, 2001, preklad:M.Polová, 378s, 318sk