Seriózne – tretieho Terminátora som sa bál. Možno viac ako Sára Connorová ferromónov. Mal som obavy z oživenia dvanásťročnej legendy, z reinkarnácie poctivej akčnej sci-fi v časoch lietajúceho cirkusu ázijských bojových umení a slabučkých scenárov. Bál som sa filmu, ktorého réžiu odmietol \„Big Jim\“ Cameron. Desil ma sadlom obrastený Arnold a venezuelský vzhľad Kristanny Loken… Zbytočne. Té osemstovka sa nám vrátila v plnej forme a s prehľadom zmietla čokoľvek, čo Arnold natočil po Pravdivých lžiach.
Nadviazať na skutočnú legendu nebolo ľahké, ale scenáristická dvojka Bracanto – Ferris (napr. Sieť so Srandou Bullock) spolu s Jonathanom Mostowom (réžia – ponorka U571) chytila vec za správny koniec. Žiadne módne trendy, žiadne kung-fu boje na lanách striedané nekonečným filozofovaním o živote, vesmíre a počítačoch. Terminátor 3 stavia na rovnakom základe ako jeho predchodcovia – na priamočiarej vojne strojov a ľudí – pričom k tomuto esu prihodil ešte aj nadhľad, s akým sa díva na svojich predkov a až prekvapivo dobrý scenár. A dobré je aj to, že srandičky, ktoré si T3 robí z predošlých filmov, neskĺzavajú do paródie – čo je grif, ktorý sa okrem bondoviek podaril málokomu.
Čo sa týka zápletky filmu, tá je jednoduchá, silu jej dodáva až prekvapivé finále. Scenár sa spočiatku hýbe po vychodenom chodníku (Connorove sny o budúcnosti, príchod Terminátorov), no len čo Arnold získa svoju koženú bundu, začína diabolský kolotoč akcie. Tú na rozdiel od prvých dvoch filmov striedajú len kratučké prestávky, v ktorých Té osemstovka bez mihnutia oka poráža komediálne hviezdy súčasnosti. Je neuveriteľné, ako sa aj kovové mlčanie dokáže prerodiť do výbuchu smiechu. Prípadne do výbuchu o sile niekoľkých kiloton – ale to je o inom.
Napriek relatívnej jednoduchosti zápletky nemôžem povedať, že by bol scenár predvídateľný. Je totiž prešpikovaný množstvom narážok a chvíľami sa aj veľmi slušne zauzlí, prípadne zaslučkuje – presne tak, ako sa na časovku patrí. Navyše, scenáristi vykľučkovali z konca Súdneho dňa veľmi elegantne – aktuálna Vzbura strojov vôbec nevyzerá nalepená na predchodcoch ako istý hit tohoto roka; je prirodzeným rozvinutím pôvodnej myšlienky o vojne strojov a ľudí. Nový SkyNet, kovová armáda, prví terminátori (model T-1), všetko do mozaiky krásne zapadá – rovnako ako príchod obstarožnej Osemstovky sledovanej upgradovanou T-X.
O hereckých výkonoch nemožno veľmi hovoriť, Arnold je Arnold a Kristanna mu veľmi zdatne sekunduje. Napriek tomu je môj dojem z kovového dua dobrý. Schwarzennegerovi takmer dojemná úloha stroja, z ktorého trčia elektrónky a kábliky, rozhodne pristane. Nechcem povedať, že sa zaradil do rodiny R2D2 a C3PO, ale jeho očividný archaizmus hodnovernosti súboja, vtipom a sympatiám značne pomohol. A podobne je na tom Kristanna Loken, jej T-X je uveriteľná práve vďaka chladnému \„looku\“ herečky.
Ľudské postavy sú na druhej strane zahrané slušne, príjemne civilný výkon Nicka Stahla (John Connor) a Claire Danesovej (ďalší cieľ T-X, Kate Brewsterová) fungoval, uveril som bolesti, roztraseným rukám aj slze v oku. A na rozdiel od iných akčných filmov to medzi nimi dvoma naozaj iskrilo, aj keď sa na seba pozreli v daždi projektilov.
Gros filmu je ale v akcii, ktorú Jonathan Mostow zrežíroval veľmi chutne. Matrixovská diaľnica možno bola drahšia, ale prenasledovaniu žeriavom z T3 nesiaha ani po päty. Aj napriek tomu, že v tomto filme ani raz nedošlo k zastaveniu a posunu kamery okolo scény a aj napriek tomu, že nikto z hercov nenosil plášť a nebojoval katanou. Terminátori vynikajú surovou silou a presne o tom boli aj ich súboje – kovové lebky cinkali o rôzne prekážky jedna radosť. Rotačné guľomety, brokovnice, plazmové granáty – stará dobrá sci-fi akcia sa nám vrátila.
Je jasné, že Vzbura strojov nezmení dejiny kinematografie. Neprináša nič prevratné, iba ťaží do poslednej kvapky z možností žánru. A to vôbec nie je málo. Po módnych (ale nevydarených) pokusoch o crossover filmy je to skrátka jedno veľmi príjemné prekvapenie.
Terminator 3: Rise of the Machines, 2003, réžia Jonathan Mostow