 |
Na počiatku bola poviedka. Krátka, úderná, neffovská. Bola o Miléniu, prelome tisícročí, ktoré môže z civilizácie homo sapiens spraviť… sekanú. No a po poviedke – úspešnej – prišli romány. Vo veľkom štýle, s dlhým časovým odstupom. Prepracovali a rozvinuli nápad, pridali ďalšie línie, postavy – a myslíte si, že na prospech veci? Neviem, poviedky Ondřeje Neffa sa mi vždy páčili viac a v románoch kvalitu Měsíce mého života nikdy neprekonal. Pretože, román nie je poviedka, něco je skrátka jinak. Trilógia Milénium pred nedávnom vyšla v druhom vydaní, v jednej knihe – a tak máme opäť príležitosť pozrieť sa na zuby jašteričím Umranom a… zakázaným technológiám (viď Ikarie).
Kniha prvá, Milénium: Země ohrožena. Je to úvod, nadupaný akciou, v americkom štýle – od mafiánskych obchodníkov so zakázanými technológiami, cez ekoteroristov až po ázijské obchodné korporácie, ktoré svoj spor prenášajú do vesmíru. Jedno sa musí Miléniu uznať, kniha, ktorá by bola viac nadupaná vedomosťami, skúsenosťami a prehľadom jednoducho českému (ani slovenskému) autorovi nevyšla. Logické kombinácie známych (a tušených) vedmostí – intelektuálna rozkoš ;-) A to všetko na pozadí akčného príbehu, v podstate detektívky. Podľa mňa je prvá časť najlepšou z trilógie – aj keď jej teroristický koniec vyznieva v tieni dnešných udalostí rozpačito. Americká ambasáda by nakrčila nos.
Mne osobne na prvej knihe vadil koniec, ktorý z technologickej science fiction spravil čosi podobné fantasy. Časť ľudstva sa totiž premenila na Umranov, jašteričích emzákov. Dôvod premeny bol dosť rozpačitý – a v kontexte deja k nemu nič neviedlo. Prečo by mali akési lúče vyvolať genetickú mutáciu? A prečo o polnoci Milénia? Škoda potenciálu – všetko mohlo ostať pri poviedke.
Druhá kniha je úplne iná, a dokonca s inými hrdinami. Mesto Sarden sa stalo stokou pre odpad oboch civilizácií – ľudskej a umranskej. Bývalý policajt Salzmann, momentálne Umran alkoholik a Alf Likt, boháč a z princípu samuraj – táto podivuhodná dvojka sa rozhodne vypátrať záhady okolo novej mutácie homo sapiens – dropautov. Dropaut je akýsi berserker, človek, ktorý potrebuje len jedno – zabíjať. Neznesie okolo seba prítomnosť inej živej bytosti a tak trhá, láme a rozbíja. Šľachy, kosti, lebky. Zastaviť dropauta znamená pozrieť sa do očí istej smrti – a v tom sú obaja, Salzmann aj Likt dobrí. Alkoholik, ktorý nenávidí sám seba a technosamuraj, zhnusený svetom. Druhá kniha, Milénium: Země bojující, je vlastne drsnou detektívkou – v ktorej sa napokon ukáže, že je všetko zase úplne inak. Že sú za všetkým… Oni! Druhá kniha sa dobre číta, no opäť by z nej bola vynikajúca poviedka – a nie román. Lov na tajomstvo dropautov je pridlhý, občas som sa v odbočkách nudil. Nehovoriac o tom, že Likt aj Salzmann sú nekonečne menej vtipní ako Marlowe, ich očividný vzor…
No a tretia kniha (Milénium: Země vítězná) ma sklamala úplne. Akcia sa síce nevytratila, no bola takmer pohltená záplavou zakázaných technológií. Imaginácie a kľučky ľudských osudov (z čast hrdinov jedničky, z časti dvojky – Salzmann is back) na pozadí boja Umranov a ľudí s Karhoranmi – podivnými emzákmi z finále dvojky. Nápady, nápady, nápady, dobré, horšie, vynikajúce – no nalepené na rozpačitý dej, kde nie je komu držať palce. Oceňujem orgie dokonale skĺbených vedomostí, no morálny apel v závere „Chci vás ujistit, že jeho smrt nebyla marná…“ mi natoľko pripomenul nekonečné emerické ságy, až som mal chuť…
Dať menej ako 7/10.
P.S.: Je to zbierka vynikajúcich myšlienok, z ktorej môžu začínajúci autori čerpať roky, no ako celok je to ťažké. Čosi ako Tolkienov Sillmarillion v science fiction. Skvost, no nečítate to jedným dychom…
Milenium Publishing, obálka Martin Zhouf, brož., 797 strán, ISBN 80–86201–21-x