Znie to neuveriteľne, ale na tejto planéte žijú aj takí ľudia, ktorí nemajú radi Jima Carreyho. Títo jedinci zastávajú názor, že Carrey je idiot, čo dokáže iba strúhať debilné grimasy a poskakovať ako opica. My, čo Jima zbožňujeme a máme na kazetách nahraté všetky jeho filmy (stále verím, že je nás viac), my vieme, že je to geniálny komik a jeho prejav je vlastne smršťou brilantne sparodovaných citácií z filmov, reklám a televíznych seriálov, nádherne bezočivým výsmechom tohto superksichta do tváre gýču, konzumnému spôsobu života a… a všetkému. Nám tento chlap, ktorý v súkromí píše básne, maľuje surrealistické obrazy a obdivuje Salvadora Dalího, nemusel úlohou v serióznom filme dokazovať, že je nielen skvelý gagman, ale aj vynikajúci herec. My sme to vedeli už predtým a tak pri sledovaní Truman Show nebudeme mať ovisnuté sánky a vyvalené buľvy, ale len spokojne, so zadosťučinením pokývame hlavou a decentne zatlieskame. Skrátka, Jim presvedčil divákov i kritikov a Truman Show je jedným z najlepších filmov roka.
Na počiatku bol Andrew Niccol. Talentovaný Novozélandčan debutoval veľmi slušnou a hollywoodskemu chápaniu žánru sci-fi príjemne sa vymykajúcou Gattacou. Scenár Truman Show je jeho ďalšou mierne paranoidnou úvahou na tému manipulácie, tentokrát nie genetickej, lež mediálnej. Rozpráva o chlapíkovi, ktorého život je prostredníctvom skrytých kamier vysielaný do celého sveta ako jeden obrovský nonstop televízny seriál. Truman ani len netuší, že jeho idylicky krásne rodné mestečko je len kulisou postavenou v gigantickom televíznom štúdiu a všetci ľudia, ktorých denne stretáva (vrátane manželky) len dobre platení herci. Netuší to až do chvíle, kým z jasného neba nespadne reflektor s nápisom „Sírius“. Neblahé tušenie sa pod vplyvom ďalších náhodných udalostí zmení v strašné poznanie a Truman sa rozhodne utiecť. Lenže Christof, šéf televízneho štúdia a „režisér Trumanovho života“, mu to nemieni dovoliť. Zápas človeka s neviditeľným stvoriteľom a vládcom jeho sveta sa začína. Áno, a v tejto chvíli to došlo aj menej chápavejším čitateľom – Truman Show je vlastne film o vzopretí sa obyčajného človeka Bohu, osudu, vyššej moci (dosaďte si podľa svojho vierovyznania). O snahe postaviť sa na vlastné nohy, o túžbe vybudovať si svet podľa svojich predstáv.
Tohto originálneho námetu sa chopil výborný režisér Peter Weir a sfilmoval to celé tak, že vás pravdepodobnosť tej mediálnej megakamufláže prinúti prezrieť doma všetky kúty, či tam náhodou nenájdete dômyselne ukryté mikrokamery. Na tejto presvedčivosti majú pravdaže zásluhu aj hlavní predstavitelia. Jim Carrey, ako už bolo uvedené vyššie, odviedol za svojich obligátnych 2O melónov dobrú robotu. Osobne si síce myslím, že sa narodil pre úlohy typu Ace Ventura, ale je prinajmenšom veľmi zaujímavé sledovať, ako zo svojich tradičných grimás a póz urobil prekvapivo dobre fungujúci prostriedok na stvárnenie charakteru postavy. Vysoké hodnotenie má u mňa aj Laura Linneyová v úlohe vrcholne nesympatickej, neustále sa usmievajúcej Trumanovej ženy, ktorá pri každej príležitosti odporúča manželovi nejaký kvalitný výrobok do domácnosti, pretože monštrózna show žije zo skrytej reklamy. A samozrejme, už tradične dobrý je Ed Harris ako démonický Christof. Hlavne vďaka nemu má záverečná scéna, v ktorej Truman konečne stojí pred východom zo štúdia a z jasného svetla na nebi k nemu prehovorí vznešený hlas Boha (pardon, režiséra), varujúci ho pred zlým svetom „tam vonku“, neobyčajnú silu. Ostatne, ako celý film.
Truman Show, s napätím očakávaný prechod Jima Carreyho od šialeného komediantstva k charakterovému herectvu, nemohol dopadnúť lepšie. Nominácie na Zlatý Glóbus v kategóriách najlepší film, najlepší herec a najlepší režisér hovoria za všetko. Je pravda, že v konkurencii Spielbergovho Zachráňte vojaka Ryana (podľa mňa film roka) a famózneho Toma Hanksa v úlohe kapitána Millera to bude nerovný zápas, ale nechajme sa prekvapiť. Mne osobne stačí ku spokojnosti sranda, ktorú zažívam pri sledovaní tvárí v úvode spomínaných občanov, keď im oznamujem, že ten ich nenávidený Jim Carrey je horúcim favoritom na Oscara za najlepší mužský herecký výkon roka.