 |
Pred nedávnom vydalo vydavateľstvo Ikar román Lívii Hlavačkovej, ktorú poznáme z rôznych poviedok, súťaží a conov. Na konte má viaceré ocenenia, z ktorých spomenieme napríklad víťazstvo v súťaži O nejlepší fantasy či v Cene Fantázie. Jej poviedky ste si mohli prečítať v časopisoch Fantázia, Pevnost a viacerých poviedkových antológiách, naposledy v antológii slovenskej fantasy Čas hrdinov alebo antológii mikropoviedok Fantastická 55. Nedávno písala na svoju stránku poviedku na pokračovanie. Ak ste boli na jej conových prednáškach, viete, že vyštudovala medicínu, z ktorej pri prednášaní a písaní čerpá.
Jej románový debut s názvom Gwind: Nezabiješ? sa objavil na pultoch koncom septembra. Román vás vtiahne do sveta nájomných vrahov, ktorí zajmú vysokoškoláčku Annu krátko po tom, ako sa tam objaví. Ak chce prežiť, musí Anna zabudnúť na mnohé, čomu dovtedy verila. Postupne spoznáva svet, v ktorom vládne mágia, dvorské intrigy a boje. Spoznáva aj samotných vrahov a zisťuje, že ani na nájomných hrdlorezov sa nedá pozerať cez čierno-bielu optiku. Časom i ona berie do ruky zbraň, hoci si nevie predstaviť, žeby naozaj niekoho zabila. Svet okolo nej jej však nedáva veľmi na výber.
V jednom z rozhovorov prezradila, že slovo „Gwind“ znamená v jazyku Morany (krajiny, do ktorej sa Anna dostane) „Cudzinka“. Je to prezývka, ktorú Anna používa namiesto mena, keďže mágia je v tejto krajine schopná meno zneužiť. My sme sa tiež dozvedeli, že práve slovo Gwind a tiež predstava výsledného charakteru hlavnej hrdinky stáli pri zrode knihy s názvom Gwind: Nezabiješ?, ktorej prvopis sa zmestil do siedmich rukou písaných zošitov formátu A5.
Úryvok:
Znova sa ozval zvuk, ktorý ju predtým zobudil.
Výkrik!
Okamžite sa prebrala, vyskočila na nohy a započúvala sa. Nevedela, určiť, či prichádza zvonku, alebo z domu.
Niečo sa deje… uvedomila si, keď k nej doľahol ďalší tlmený ženský krik.
Chvíľu stála, nehýbala sa. Už utíšený strach sa znovu burcoval na najvyššiu úroveň. Počula výkriky, dupanie, akési tlmené nárazy. Najhoršie bolo, že netušila, čo sa robí. Mysľou jej prechádzal jeden hororovejší scenár za druhým, kým ona vyplašene sledovala, či sa dvere pred ňou neotvoria. Ďalšie kroky a výkriky…
Nervy mala napnuté na prasknutie. Občas sa prudko mykla, keď začula nejaký čudný zvuk, aby potom znova rýchlo dýchajúc stála a čakala.
Teraz sa už musím vrátiť! Rýchlo! Teraz… Chcem ísť domov! Počujete?! volala v duchu, ani nevedela na koho. Vráťte ma domov! Nemôžem tu predsa zomrieť…
Náhle začula zvuk rýchlo sa približujúcich krokov!
V úplnej tme čakala s drkotajúcimi zubami. Ktosi bežal po schodoch nadol. Možno práve k nej. Bezmocne hľadela na dvere pred sebou. Nebolo kam ujsť. Prosím, vráť ma domov, prosím… Rýchlo. Rýchlo!
Zvonku zahrkotala závora a ťažké dvere sa prudko otvorili. Anna vykríkla od ľaku.
Potom zažmúrila oči pred ostrým svetlom horiacej fakle a zaostrila na prichádzajúceho.
„Musíš mi pomôcť!“ hovoril obchodník vystrašeným hlasom. Zdalo sa, že sa bojí oveľa viac než ona. „Vrahovia! Spoločenstvo! Musíš mi pomôcť! Urob hocičo, prosím!“
Vrahovia! samotné slovo jej vohnalo horúčavu do tváre.
Zmätene sledovala, ako dal fakľu do špinavého vedra, aby mal voľné ruky. Spoza dverí vytiahol jej batoh, hodil jej ho pred nohy a vrátil sa s niečím v dlaniach. Díval sa jej do očí, v tvári mal zúfalstvo a strach. Ticho opakoval svoju prosbu.
„Urob niečo. Na, sprav nejaké kúzlo, zabi ich…“ podával jej kúsky mobilu.
Anna hľadela na rozbitý telefón nevediac, či sa má smiať, alebo plakať.
„Nie som žiaden magik, nemám ti ako pomôcť. Toto je rozbité, to už nebude fungovať,“ namietla ticho a bolestne odvrátila hlavu od mužovej sklamanej a vydesenej tváre. „Mal si zavolať svojich mužov alebo Rekoja…“
„Moji muži sú mŕtvi a Rekoj tu nie je! Nemá mi kto pomôcť, mám len teba! Urob niečo, inak ma zabijú!“
Zatvorila oči a odvrátila sa od neho. Vrahovia? Mám ho ochrániť pred vrahmi? Je normálny?! Ak by som aj vedela, čo spraviť, prečo by som sa mala postaviť proti vrahom z nejakého Spoločenstva? Aby som bránila chlapa, čo ma väzní?! Napriek všetkému ju mrzelo, že mu nedokáže pomôcť.
Dívala sa na vystrašeného muža so zvyškami mobilu a s pohľadom plným nádeje. Potom odvrátila hlavu. Nemohla sa naňho pozerať.
„Panseo,“ ozval sa zrazu z chodby ženský hlas. Obchodník sa strhol a prudko sa otočil.
Pred nimi stála žena s maskou na tvári a so zakrvavenou zbraňou v ruke. Za ňou prichádzali iní. Všetci v čiernom, všetci s maskami.
Anna cítila svoje srdce až kdesi v krku. Plná strachu sa pritlačila k stene.
„Vyplatím sa!“ zakričal zrazu obchodník.
Žena v maske však iba ticho zavrtela hlavou. „Zaplatili priveľa. Je mi to ľúto, Panseo… Bohovia nech ťa ochraňujú.“
V panike vykríkol a zrazu vytiahol dýku.
Nezahnal sa ňou, nezaútočil. Stál bez pohnutia. Anna mala pocit, akoby sa žena pod maskou zhovievavo usmiala. Akoby vedela, že proti nej nemá šancu, akoby už takýchto zlomených, vystrašených mužov so zbraňou v ruke videla desiatky.
Náhle však obchodník urobil niečo, s čím ani jedna z prítomných žien nerátala.
„Pomôž mi, sprav niečo!“ požiadal Annu s priškrteným hlasom.
Dýka bola zrazu v jej rukách spolu s celou jeho nádejou.
„Ja predsa neviem bojovať ani čarovať! Nemám ti ako pomôcť!“ vysúkala zo seba priškrteným hlasom. Nedokázala sa ani len pohnúť.
Do malej miestnosti vošiel ďalší vrah.
Bez zaváhania či námahy Annu odzbrojil a odtiahol ju do rohu. Ani na okamih jej nenapadlo brániť sa. Iba mĺkvo hľadela na obchodníkovu dýku na zemi. Pohľad i myseľ jej zahalila hmla. Buchot srdca cítila až kdesi v krku a s horúčavou v hlave sa sotva dokázala nadýchnuť. Strach ju celkom ovládol.
„Neotáčaj sa,“ prikázal jej mužský hlas dôrazne, ale bez zlosti či hrozby, „nepozeraj sa tam. Nič sa ti nestane.“
Zatvorila oči. Po jeho slovách pocítila zvláštnu úľavu. Akoby ju zbavili pomyslenej zodpovednosti za niečí život. A hoci vedela, čo sa deje za jej chrbtom, bola rada, že sa na to nesmie dívať. Nechcela byť svedkom ďalšej smrti.
Náhle začula výkrik zúfalstva, ktorý ňou otriasol ako nič iné predtým. Počula i zvuk jeho bolesti aj jeho poslednú a úplne zbytočnú prosbu o život…
… a práve na tú podvedome zareagovala skôr, ako si stihla uvedomiť, čo robí.
„Vravel som, aby si sa neotáčala,“ počula vrahov hnev, zatiaľ čo vydesene hľadela do ženinej tváre bez masky.
Anna splašene strelila pohľadom k mužovi, čo ju držal… k telu, z ktorého striekala krv… späť k vrahyni. Nezmohla sa ani len na výkrik. Krv bola všade! Videla ju pred sebou, cítila jej pach. Pozrela sa na vrahyňu a strach jej podlomil kolená. Muž ju pevne držal. Cítila jeho stisk brániaci pádu, i jeho zlostný pohľad. Obrátila sa naňho a s bijúcim srdcom čakala, čo sa bude diať. Nedokázala ani len prosiť o svoj život. Nevládala sa nadýchnuť! Nemohla sa vôbec pohnúť. Vedomie, že im nič nebráni, aby ju zabili, ju celkom ochromovalo.
„Čo s ňou?“ opýtala sa zrazu žena a pozerala sa na toho, ktorý Annu držal.
„Poznáš zákon.“
„Tak čo? Chceš zomrieť alebo ideš s nami?“ obrátila sa vrahyňa náhle na ňu.
„Ja… nikomu nič nepoviem…“ vykoktala zo seba Anna vydesene.
„Na to som sa nepýtala. Teraz máš len dve možnosti, nemala si sa otáčať.“
Chvíľu mlčky sledovala vrahyňu stojacu pred sebou i mŕtve telo na zemi.
„Idem s vami,“ povedala napokon.
Podrobnosti o knihe:
Názov knihy: Gwind: Nezabiješ?
Autorka: Lívia Hlavačková
Vydavateľstvo: Ikar
Rok vydania: 2013
Počet strán: 360