David Gerrold sa našim čitateľom predstavil už dávnejšie výborným cyklom Vojna proti Chtorru (piata časť Spôsoby šialenstva vyjde onedlho) a prvým z dvojice slabších a dosť kontroverzných románov cyklu Stopovači – Pod očami Boha a Záväzok práva o genetickom otroctve na jednej zabudnutej planéte pri okraji galaxie.
Jeho nový cyklus (nazvaný Dingilliáda) o rodine Dingillianovcov je znova z úplne iného súdka. Tak ako bola svojho času miernym sklamaním séria o otroctve, tak je teraz miernym šokom román Skok z planéty. Nedá mi nenapísať, že vcelku príjemným, aj keď ide skôr o dielko pre mladšie vekové skupiny.
Douglas, Charles a Robert Dingillianovci sú bratia, ktorých súrodenecké spolužitie sa postupne pretavilo do večných hádok, sporov, podrazov a útokov. Prvotnú zásluhu na tom však majú ich rodičia, ktorí po čase (a po splodení troch detí) zistili, že ich predstavy o budúcnosti sa rozchádzajú natoľko diametrálne, že jediným riešením je rozvod. Z chlapcov, zmietaných medzi láskou a nenávisťou oboch rodičov, sa pomaly stávajú neurotici a introverti s asociálnym správaním, ktorí si nedokážu nájsť cestu nielen k sebe, ale ani k okoliu.
Čo sa spočiatku javilo ako mierne zdĺhavý úvod, ktorý nás má uviesť do vzťahov v jednej narušenej rodine sa nakoniec ukázalo byť hlavným ťažiskom románu. Dej je zasadený do neďalekej budúcnosti s klasickými atribútmi: zdevastovaná, vycicaná a preľudnená Zem, ktorej degenerujúcu ekonomiku ovláda pár vyvolených korporácii, hviezdne kolónie, ktoré poskytujú jedinú a dosť neistú nádej na únik a nakoniec prostriedok, ktorý to prepája – vesmírny výťah, ktorý autor symbolicky nazval stonkou.
Myšlienka orbitálneho výťahu, ktorého jeden koniec by bol ukotvený o planétu a druhý by bol napínaný geostacionárnym závažím a po ktorom by sa dal na orbitu vyvážať náklad nie je nijako prevratná a použil ju už nejeden SF autor. Jeden z dobre technicky popísaných a hodnoverných výťahov vytvoril Kim Stanley Robinson v románe Červený Mars a sprvoti sa zdalo, že Gerrold sa ním výrazne inšpiroval. Potom sa ale objavili nové nápady a ďalšie originálne myšlienky a po dočítaní knihy môže moja technologická dušička s čistým svedomím skonštatovať, že Gerroldov výťah je zatiaľ jednoznačne najlepší. Prečo o tom výťahu toľko píšem? Lebo väčšia časť románu sa odohráva práve na ňom, respektíve na staniciach, ktoré sú na ňom zavesené. Povaha románu sa našťastie dosť rýchlo presunie z roviny ságy o neurotickej rodine do hlbšej roviny medziľudských a medzigeneračných vzťahov, ktoré Gerrold opisuje až neskutočne hodnoverne. Možno mu v tom trochu napomohla aj inšpirácia z vlastného života, keďže žije sám so svojím synom.
Otec Dingillian sa v zúfalstve rozhodne pod zámienkou nevšednej dovolenky, ktorá sa však rýchlo zvrháva na katastrofickú, uniesť všetkých troch synov a poskytnúť im slobodu a možnosti hviezdnych diaľok. Má to však menší háčik. Zabudne sa synov opýtať na ich názor a okolnosti nakoniec dospejú k tomu, že bratia sa musia rozhodnúť sami. Pokračovať k hviezdam, alebo sa vrátiť na Zem? Nie je to pre ne jednoduché, pretože tušia, že rozhodnutie, ktoré spravia, poznačí natrvalo celý ich život…
Gerrold, ako je to už u neho zvykom, sa precízne pohral s charaktermi, takže miestami sa zdá, že ich plasticita vystupuje pár milimetrov nad papier. Hodnoverne vykreslené reálie, svet budúcnosti a technologické pozadie vám určite spríjemní čítanie tohto netypického románu. Vytknúť sa dá prílišné preexponovanie niektorých rodinných scén nabitých emóciami a na Gerrolda príliš málo akcie. Naopak, Classicom sa konečne podaril solídnejší preklad a zaujímavá obálka. Zatiaľ dve pokračovania tohto cyklu nesú názov Výskok z Mesiaca a Preskok ku hviezdam. Dúfam, že sa na pultoch objavia čo najskôr.
Anton Stiffel, 8/10
David Gerrold: Skok z planety, orig. Jumping Off the Planet, Classic 2003, brož, prekl. Pavel Musiol, obál. Jan Patrik Krásný, 376 strán, 369,– Sk,