[Pozor, článok obsahuje dialógy a scény z filmu!]
Pán prsteňov: Dve veže je bez debaty film sezóny. Neskutočne monumentálny, dynamický, nadupaný fantáziou do posledného záberu. Biele plátna majú jednoducho na pár mesiacov nového kráľa – aj keď je pravda, že len do Návratu toho pravého. Keď som sa ale so sánkou na podlahe kochal, napadlo mi pár vecí. Možno vtipných, možno prekvapivých, možno… každopádne, Peter Jackson vložil do svojho diela toľko drobností, že sa o nich dá debatovať donekonečna. Napadlo vám totiž v kine, že…
Aj keď nie som absolútnym znalcom diela Johna Howea a Alana Leeho, zachytil som v Dvoch vežiach niekoľko momentov, kde sa dej na chvíľočku zastavil – práve keď bol záber na chlp totožný s obrazom niektorého z majstrov. A nešlo pritom len o celkový dojem súhlasný s predstavou Johna Howea – jednoducho, keď Sam a Frodo hľadeli z Emyn Muil na Mordor, bol to TEN obraz. A rovnaký pocit déja vu som mal pri pozorovaní Čiernej brány Mordoru, Frodo, Sam a Glum vykukovali spoza kameňa navlas rovnako. Dokonca som mal pocit, že v tej sekunde strihač \„prehnal\“ záber filmu filtrom a scéna získala aj rovnaké farby ako pôvodný obraz. I keď, to mohla byť náhoda – alebo chyba pri prehadzovaní kotúčov :-)
Na sieti som ďalej čítal množstvo polemík o tom, či bola, alebo nebola Arwen v Helmovom žľabe. Nuž, podľa mňa nebola – po rozhovore Elronda s Galadriel predsa vyrazili armády elfov z oboch útočísk nesmrteľných. Lórien je bližšie a tak stihol dôjsť iba chudák Haldir, kým Elrondova dcéra dorazí na scénu až v Návrate kráľa. Niekto predsa musí Aragornovi doručiť Narsil/Andúril, ktorý si trestuhodne zabudol v Roklinke. Elrondovi synovia to byť nemôžu, Peter Jackson mu ich ukradol – ostáva to teda na Arwen. A, medzi nami, Večernica očividne bozkáva lepšie ako kôň, pretože Brego Aragorna z bezvedomia neprebral, ale Arwen áno – rovnakým dotykom :-)
Digitálne efekty dosiahli v Dvoch vežiach svoj momentálny vrchol. Aj keď odhliadnem od úžasného Gluma a fascinujúcich entov, zaujala ma premena Froda pod vplyvom Prsteňa. Oči Pytlíka juniora sa v záchvate rozširovali natoľko, že to už umenie maskérov nemohlo zvládnuť – a polovicu záberov odohral digitálne morfovaný Frodík. Inak, vzhľadom na to, že si tentoraz Gandalf veľmi nezahral, je Frodo (Elijah Wood) mojim kandidátom na Oscara za herecký výkon. Spolu s Bradom Dourifom v úlohe Grímu Červivca a Seanom Astinom – ktorého Brave Samwise jednoducho trhal srdce.
Okrem geniálnych trpaslíckych fórikov (Nedoskočím tak ďaleko, tak ma tam hoď! … nehovor to elfovi.) ma zaujala drobná irónia v každom druhom zábere. Pohľad na kamikadze skurut-hai ako beží odpáliť nálož, je nezabudnuteľný. Vravte si, čo chcete, ale ten škrat vyzeral úplne ako bežci s olympijským ohňom. Nuž, Peter Jackson asi túži po tom, aby sa ďalšie hry konali na Novom Zélande :-)
No a na záver – aby ste si mohli svoje polienko prihodiť aj vy – nedá mi nezafrflať si. Zarazilo ma stvárnenie Faramira, líšiace sa od knihy ako deň a noc. Kým v pôvodnej predlohe Boromirov brat prepustil hobitov po zrelej úvahe, tu ho k tomu Sam doslova dokopal. Musel, Faramirovi to jednoducho nedochádzalo. Iste, aspoň sme videli Osgiliath, ale degradácia ušľachtilého Denethorovho syna ma trochu sklamala…
Tak či onak, Dve veže sú neskutočným zážitkom – ktorý si plne vychutnáte možno až pri desiatom zhliadnutí. A, medzi nami, keď vyrastiem, chcem byť trpaslíkom!!!
- Pri behu krajinou som nanič.
- My trpaslíci sme dobrí bežci…
- Ale sme nebezpeční len na krátkych vzdialenostiach!
[Keď Legolas zabil vrrka, ktorý Gimliho napadol]
- Ten bol už môj!
- Legolas, mám dvoch!
- Ja mám sedemnásť!
- Čo?!! Nedovolím, aby ma nejaké špicaté ucho prekonalo!