 |
Vydavateľstvo Ikar po sérii upírskych románov pritvrdilo a na pole literárnej fantastiky prichádza s postkatastrofickým románom Silo autora Hugha Howeyho.
Anotácia
Svet, ako ho poznáme dnes, sa stal neobývateľným. Posledným útočiskom ľudí, ktorým sa podarilo prežiť, je obrovské, vyše stoposchodové podzemné silo. Ľudia sa tu rodia, žijú a pracujú, aby sa po smrti stali výživou pre rastliny na farmách. Pohyb po sile je možný iba po točitom schodisku, mnohí obyvatelia sa preto od svojho rodiska za celý život nevzdialia viac než niekoľko poschodí. Platia tu prísne pravidlá, pôrodnosť podlieha kontrole, iná ako oficiálne schválená láska je neprípustná. Naoko spravodlivá spoločnosť je v skutočnosti rozdelená podľa úloh vykonávaných pre silo aj podľa spoločenského postavenia, ktoré s hĺbkou klesá. Výhľad na zem sprostredkúvajú kamery a veľké obrazovky, no rozprávať či dokonca snívať o povrchu je zakázané. Trestom je, paradoxne, vyhnanstvo na vytúžený povrch zeme, z ktorého niet návratu. Súčasťou trestu je čistenie kamier. Ale prečo z doterajších odsúdencov ani jeden neodmietol vykonať túto povinnosť?
Silo je cyklus na seba nadväzujúcich príbehov. Sleduje osudy viacerých postáv a ich úsilie dopátrať sa pravdy o sile a zámeroch tajomného IT oddelenia, ktoré má v tejto uzavretej spoločnosti podozrivo výnimočné postavenie.
Krátka ukážka
Hlboko v stenách zastonali kovové piesty. Obetné plastové závesy zakrývajúce vnútorné dvere pretlakovej komory sa pod vplyvom tlaku zhúžvali. Kým bude Holston čistiť, závesy zhoria v komore. Ešte pred zotmením komoru dokonale vydrhnú a pripravia na ďalšie použitie. Veľké kovové dvere pred ním sa zachveli a pomaly sa zasúvali do otvoru v stene. Nezmiznú v ňom celé, ako ich kedysi navrhli. Dôvodom bola snaha čo najviac znížiť riziko prieniku vonkajšieho vzduchu do sila.
Cez otvor sa vyvalil prúd argónu a ako sa priestor dverí rozširoval, burácanie slablo. Holston urobil krok vpred, vydesilo ho, že sa ponáhľa v ústrety smrti, tak ako ho kedysi miatlo počínanie jeho predchodcov. No radšej vyjde na povrch a pozrie sa na svet vlastnými očami, akoby sa dal zaživa upáliť spolu s plastovými závesmi. Aj niekoľko minút života navyše mu za to stojí.
Len čo bol otvor dosť široký, pretlačil sa cez dvere, odev sa mu pri tom zachytával o výstupky. Vstúpil do hmly, ktorá sa tvorila z argónu kondenzujúceho vo vzduchu s nižším tlakom. Naslepo sa potácal dopredu, rukami tápal v mäkkom oblaku.
Vonkajšie dvere zasa zastonali – zatvárali sa. Hrubá oceľ odrezala zavýjanie sirény a odsúdila ho na pobyt v toxickom prostredí. V pretlakovej komore besneli očistné plamene.
Holston zistil, že stojí na betónovej rampe vedúcej nahor. Zdalo sa mu, že má málo času, v zadnej časti mozgu mu stále znelo: Ponáhľaj sa! Ponáhľaj sa! Plynuli posledné minúty jeho života. Vliekol sa po rampe, zmätený, že ešte nie je na povrchu a nehľadí na svet, ako ho pozná z obrazoviek v jedálni a v hale, ktoré sú na tej istej úrovni ako pretlaková komora.
Pomaly postupoval po úzkej konštrukcii, steny po oboch stranách boli otlčené, do priezoru mu prenikalo mätúce jasné svetlo. Na konci rampy sa mu otvoril výhľad na raj, do ktorého ho vyhnali za spáchanie hriechu nádeje. Obzeral sa po horizonte. Hlava sa mu zakrútila od záplavy zelene. Zelené kopce, zelená tráva, zelený koberec pod nohami. Holston zvýskol, v hlave mu hučalo. Nad všetkou tou zeleňou visela obloha modrá ako v detských knižkách, plávali po nej čisté biele oblaky a vo vzduchu lietali živé tvory.
Zakrútil sa. Odrazu si spomenul, že Allison robila to isté. Pomaly, nemotorne sa otáčala, akoby sa stratila, alebo bola zmätená. Alebo sa nevedela rozhodnúť, či má vyčistiť kamery.
Kamery!
Holston z prednej časti ochranného odevu odtrhol vatový tampón. Kamery! Do hlavy sa mu nahrnula krv. Pochopil.
Pozrel smerom, kde predpokladal vysokú kruhovú stenu najvyššieho poschodia sila, no tá bola, pravdaže, pochovaná pod zemou. Za ním stála iba necelé tri metre vysoká betónová stavba. Z jednej strany bol k stene pripevnený kovový rebrík a na streche trčala anténa. Na najbližšej stene uvidel výkonnú kameru so širokouhlým objektívom. Rovnaké boli na každej strane. Zovrel tampón a priblížil sa k prvej kamere. Predstavil si, ako vyzerá na obrazovke v jedálni. Postava, čo sa pomaly potáca vpred a desivo sa zväčšuje. Takto videl pred troma rokmi Allison. Spomenul si, ako mávala rukami. Vtedy si myslel, že udržiava rovnováhu, no čo ak mu chcela niečo odkázať? Bláznivo sa uškŕňala ako teraz on, tvár skrytá za strieborným priezorom. Kým čistila šošovky a nanášala na ne tenký ochranný film, búšilo aj jej srdce bláznivou nádejou? Holston vedel, že jedáleň je prázdna; v sile nezostal nikto, kto by ho mal tak rád, aby sa pozeral na jeho posledné minúty, no aj tak zakýval do kamery. Necítil hnev. Jeho ruku neviedla trpkosť z pocitu zrady a vedomia, že ľudia v sile sú odsúdení, kým odsúdenec je voľný, ale úprimná ľútosť striedaná s nespútanou radosťou.
Svet sa mu rozostril, no tentoraz to spôsobili slzy šťastia. Jeho žena mala pravdu – výhľad zo sila je klamstvo. Kopce vyzerajú rovnako – po toľkých rokoch ich nemohol nespoznať –, ale farby sú úplne iné. Obrazovky v sile a programy, ktoré Allison našla, menia jasnú zeleň na sivú a odstraňujú všetky známky tohto pozoruhodného života.
O autorovi
Hugh Howey (1975) sa v mladosti venoval futbalu, šachu a prvým literárnym pokusom. Zanechal vysokoškolské štúdium, na obytnej jachte sa plavil po južných moriach a prežil dva hurikány. Po návrate do USA sa stal námorným kapitánom. Počas jednej z plavieb spoznal budúcu manželku a tá ho presvedčila, aby spustil kotvu a kúpili si dom. Hoci sa usadil, naďalej túžil po dobrodružstvách, preto si ich vymýšľal a ukladal na papier.
Sériu príbehov Silo otvorila krátka novela. Hugh Howey ju svojpomocne vydal cez internetový obchod a po veľkom úspechu pridal ďalšie pokračovania. O sfilmovanie cyklu prejavil záujem známy americký režisér Ridley Scott (Votrelec, Gladiátor).