Vypočujte si príbeh legendárneho Haddinga, kráľovského syna z krvi bohov, mocného hrdinu, vychovaného Jotunmi, obrami v divočine. Sledujte jeho vzostup z horalskej chatrče do siení slávy, so zatajeným dychom počúvajte svedectvá skutkov, ktoré otriasli dejinami Severu. Učte sa z jeho činov, tak ako sa Poul Anderson učil z legiend Sveov, Gótov, Anglov či Vendov. Vstúpte do kráľovstva silných mužov, odvážnych žien, obrov, trollov, čarodejníkov a kúziel – vkročte do hmlou zahalených vresovísk a hôr Severu…
Hneď na úvod sa vydavateľstvo Perseus blyslo tradičnými znakmi svojej produkcie. Najprv si čitateľ všimne odfláknutú obálku, pán Bauer už zo seba mnohokrát dostal podstatne viac a tento zvratok by si mal zastrčiť tam, kde ho stvoril. Farebná ako papagáj, ak by sa v takýchto farbách severania vybrali na viking, história Európy by nabrala zaujímavé obrátky. Napríklad taký Viliam Dobyvateľ by vôbec nedostal šancu – na takto vyfarbenom drakkare by ho videli Sasi aj v povestnej hmle údolia Temže – a normanská kultúra by bola v…, ehm, ehm, nikde. No, ale, ak mala iba upútať čitateľa na pulte kníhkupectva, tak je výborná – výrazná, červeno- žlto- modro- hnedá. Wow, umelecký zážitok ako hrom. Ale, na druhej strane, obálka až tak veľmi nevybočuje z tradície obálok vydavateľstiev Perseus a AND/ Classic/ Banshee/ Či ako sa teraz volajú…
Po prednej strane obálky nasleduje zadná strana a ani tá sa nezaprie. Autor upútavky knihu zrejme nečítal, inak sa nedá vysvetliť, prečo porážku kráľa v dobyvačnej vojne, ktorú vyprovokoval, vysvetľuje ako vraždu. No, možno má vražda viacero odtieňov, ktoré zostali predo mnou ukryté.
Našťastie, obálka nemá nič spoločné s knihou a atmosférou, ktorú sa Poul Anderson snažil navodiť. Zavedie nás do zemí okolo úžin Skaggerak a Kattegat, do rovinatých vresovísk Dánska, na ostrovy studeného Baltiku, do hôr Nórska, Švédska a Fínska. Zavedie nás medzi ľudí z mäsa a krvi, medzi ktorými sa ešte potulujú potomkovia bohov, obrov a niekedy aj bohovia samotní. Je to Európa pár sto rokov po začiatku nášho letopočtu, keď je už sila Rímskej ríše dávno v zabudnutí a zabúda sa aj na nájazdy divokých Hunov. Je to doba vikingu sedliakov v kožušinách, so sekerami a mečmi v rukách – v rukách, ktoré si zvykli pasovať sa s vlkom či medveďom. Svetlovlasí Severania sa s amokom berserkra vrhajú po svojich susedoch, aby na skorú jar a neskorú jeseň, keď už nie je na poli čo robiť, nazbierali trochu zlata, kožušín, prípadne si trošku užili a rozniesli svoj genetický kód do rodín zmäkčilých Južanov.
Toto je svet, ktorým kráča Hadding, syn kráľa zabitého pri dobyvačnej vojne. Vychovali ho Jotuni, obri z povestí, najstarší národ Middgardu a oni, spolu s tvrdým prostredím divokých hôr z neho ukovali to, čím sa stal. Stal sa jedným z legendárnych kráľov Severu, neľútostným nepriateľom svojich nepriateľov a tvrdým ale spravodlivým kráľom svojich vazalov. Táto kniha mapuje jeho život a činy, od začiatku (pŕs mladej dojky :) až po pomerne prekvapivý koniec, ktorý odhalí, že nie všetko bolo tak, ako si čitateľ myslel a pravda je zase tam niekde vonku :)
Celá kniha sa nesie v duchu severskej ságy, čo je Andersonov obľúbený tanečný parket. Na ploche, ktorú mu legendy v svojskej podobe poskytli, sa pohybuje s majstrovstvom jemu vlastným. Charakter ságy je však trošku aj handicapom diela – nie každý asi zvládne podľa mňa príliš hutný dej, vyplnený skutkami, ktoré sú viac opisované, ako prežívané. Mágia je dávkovaná opatrne, s citom pre realitu, ale aj vďaka tomu sa kulisy románu dostávajú do šedivej podoby hustých lesov, pustých vresovísk, rozbúreného mora, plného sivých, bielou pelerínou spenených vĺn. Ja mám veľmi rád podobné prostredie (aj naživo), ale ak je niekto zvyknutý na bleskovú akciu Davida Gemmela, či duchaplné dialógy Andrzeja Sapkowského, bude touto knihou sklamaný. Kto si však vychutnal poetiku príbehov Poula Andersona v zbierke Stráž času (Smutek Góta Odina) a v novele Zlomený meč, nebude ani tentoraz sklamaný. Anderson je tu vo vrcholnej forme a z Haddingovej ságy je cítiť chladný dych severu, horiacu rašelinu v ohnisku a paru, stúpajúcu z tiel pobitých nepriateľov. Je to príbeh plnokrvných ľudí, konajúcich logicky, v duchu svojej doby. Preklad je výborný a ak by sa dielu niekto postaral aj o zodpovedajúcu obálku, ostávalo by len zatlieskať. Preto, skaal, priatelia a poobzerajte sa, či vám náhodou nad hlavou, kdesi vysoko v oblohe nepoletujú dva modročierne havrany! Vlákno vášho osudu sa veľmi rýchlo môže stať slučkou, ktorá vás prenesie do spoločnosti bohov.