Ľudia po smrti (aspoň podľa holywoodskych filmov) strácajú zmysel pre realitu a namiesto presnej adresy, kam súrne potrebujú svojich pozostalých poslať, im odkazujú neurčité vety ako \„Poď za mnou do dúhy\“ a navyše kreslia nepochopiteľné značky. Kto sa v tom má vyznať? A podobný problém má aj lekár Joe Darrow (Kevin Costner) po smrti svojej milovanej manželky Emily, tiež lekárky. Emily ho síce tiež milovala, ale dala prednosť povinnostiam a vydala sa liečiť deti do Venezuely. A tam zomrela pri nehode. Joe sa s jej stratou nevie zmieriť. A aby to mal ešte ťažšie, stále sa stretáva s obrazmi vážok, čo bol Emilyn obľúbený hmyz. Umierajúci pacienti v nemocnici volajú jeho meno a ani doma nemá pokoj, tam mu straší neodbytný duch.
To je východisková situácia filmu, ktorý mal snáď v úmysle skombinovať duchárinu s lovestory, s čím kedysi zabodoval Duch. A ako sa mu to podarilo?
Nie ktovieako. Občas sa objaví scéna s pôsobivou atmosférou, napríklad tá z nočného domu s papagájom. Párkrát vami slušne mykne klasické vybafnutie. Na konci sa dočkáte pointy, ale… Ale výsledný pocit je: Toto má byť všetko?
Celý film je jedna nevyužitá šanca, hlavne zo scenáristickej stránky. Mohlo to byť zaujímavé rozprávanie o lekárovi, ktorý sám potrebuje lekára. Celý čas mi tam chýbala aspoň štipka neurčitosti, zasiatie aspoň trochu pochybností pre diváka – straší mŕtva Emily, alebo straší len Joeovi v hlave? Takto je divákovi, ktorý videl hoci zopár dielov Aktov X, všetko jasné. Čaká, 1. kedy hrdina uverí na duchov (vybavené vcelku rýchlo), 2. kedy sa klasicky znemožní pred šéfom a kolegami (vybavené relatívne bezbolestne), 3. kedy sa dozvie kľúčovú informáciu a pochopí súvislosti… (indície ho bombardujú zo všetkých strán). Jediná pochybnosť vo filme je v tom, ako to Emily vlastne myslí (a ja som naivne dúfal, že po smrti bude zlomyseľná).
Okrem toho scenáristi žmýkajú z divákov city ako sa len dá. Hlavnými nosičmi odkazov od Emily sú pacienti z detskej onkológie. Divákov to síce zaručene dojme, ale tí, ktorým vzápätí dôjde, ako hrubo sú manipulovaní, im za to okamžite strhnú body.
Duchárske filmy sú stále v kurze. Možno Kevin Costner dúfal že sa pomocou jedného z nich dostane späť medzi živých (=úspešných) aj on.
Nevyšlo to. R.I.P., Kevin.
VÁŽKA (Dragonfly), r. Tom Shadyac, USA, 2002