Večne živí

John Ajvide Lindqvist: Čo s nemŕtvymi

Čo s nemŕtvymi

Čo si predstavíte, keď sa povie „zombie”? Oživenú mŕtvolu? Hnijúce mäso? Jednu z amerických komédii? Možností je veľa. Ale kto si predstavil uväznenú dušu v chátrajúcej schránke balansujúcej na hrane života a smrti? No, minimálne o jednom odvážlivcovi by som vedela. John Ajvid Lindqvist.

Jeho najnovší titul „Čo s nemŕtvymi” som si objednala bez najmenšieho zaváhania ešte pred vydaním, keďže jeho predchodca: „Nech vojde ten pravý” ma uchvátil. Predtým to boli vampíri, teraz zombie. Čo však majú obe knihy spoločné je fakt, že Lindqvist obe otrepané témy dokázal poňať úplne netradične a inovátorsky. Podľa môjho názoru je to tým, že vampírov či zombie nepoužíva ako samotný cieľ príbehu, ale len ako prostriedok na umocnenie jeho odkazu.

Poďme teraz k samotnému obsahu. Daj pozor na to, čo si želáš. Čo keď sa ti to splní? Aj tak by sa dal opísať nosný problém hlavných postáv. Naozaj je vhodné priať si návrat milovaného zosnulého? Príbeh o tom, čo sa stane, keď smrť neznamená koniec, sledujeme hneď z viacerých pohľadov.

David prišiel o ženu pri autonehode, ktorá ho zanechala v neopísateľnom zúfalstve spolu s malým synom. Sivovlasá Elvy so zvláštnou schopnosťou a s ešte zvláštnejšou vnučkou sa nečakane dozvie, že jej nedávno zosnulý muž nie je až taký senilný a nehybný ako bol posledné roky pred smrťou. Gustav Mahler má od smrti vnuka prázdny život vypĺňaný len starostlivosťou o dcéru v hlbokej depresii. Ako jeden z najlepších bývalých novinárov sa k informácii, že mŕtvi opúšťajú svoje hroby, dostane medzi prvými. Mohol by byť medzi nimi aj jediný dôvod jeho šťastia?

Každý z nich prežíva záhadné zmŕtvychvstanie po svojom. Všetci však dospejú k rovnakému zisteniu. Že k akému? To si už budete musieť prečítať sami.

Ak sa však do čítania pustíte plní očakávania, spravíte chybu. Hneď v úvode vás totiž privíta ťažkopadný štýl, ktorý akoby nevedel, na čo sa chce vlastne podobať. Vety vám pripadajú umelé a spolu nesúvisiace. Tento obrovský prešľap však možno treba pripísať prekladateľke, ktorá je – na prekvapenie – tá istá, ako pri prvej knihe! Medzi prekladmi titulov si zrejme odskočila do škôlky, kde si zapožičala výrazy ako „šuškať si“ a teraz pozor – „kucapaca“. Áno, kucapaca! Musela som sa pozrieť na obálku, aby som sa uistila, že stále čítam „zombie thriller” (pre neveriacich str. 95 dole).

Našťastie sa už ďalej nič podobné nevyskytne a dokonca som sa na posledných asi sto stranách dočkátea pravej Lindqvistovej atmosféry. Ibaže sto strán z tristo štyridsiatich siedmich sa mi zdá byť žalostne málo. Zimomriavky a potrebu nedýchať predsa chcete mať po celý čas.

Na záver si dovolím tvrdenie: Lindqvist je jednoznačne majster v tom, čo robí, aj napriek narastajúcej závisti slovenskej prekladateľky, ktorá sa mu úspech snaží stoj čo stoj pokaziť. Snáď nasledujúca kniha na seba nenechá dlho čakať. Hoci pre istotu si ju zadovážim v orignáli.


Čo s nemŕtvymi

Autor: John Ajvide Lindqvist

Vydavateľstvo: Albert Marenčin – Vydavateľstvo PT

Rok vydania: 2011

Počet strán: 348

Prekladateľ: Mária Brátová

Hodnotenie: 70% (percentá strhnuté len kvôli prekladu)


19. októbra 2011
Anjelka