Detailné pozorovania nedávno objavených veľkých telies vedcov nútia k prehodnoteniu zástupov ľadových svetov, ktoré obývajú studený vonkajší okraj našej Slnečnej sústavy – Kuiperov pás. Ide o pozorovania Veruny, objavenej v novembri 2000 a ihneď klasifikovanej ako veľký objekt, zrejme najväčšie teleso Kupierovho pása, s výnimkou planéty Pluto a jej mesiaca Charonu.
Kombináciou dát získaných dvomi typmi teleskopov sa astronómom podarilo odhadnúť jej priemer na 900 kilometrov.
A práve veľké rozmery Veruny ohrozujú titul „planéta“, ktorým sa pýši Pluto. Vznikajú totiž dohady o tom, že i Pluto je vlastne len najväčším spomedzi miliónov podobných svetov obývajúcich hlboký vesmír.
Lepšia odrazovosť
Vo svojom článku pre časopis Nature popisuje David Jewitt a jeho kolegovia z hawaiiského Inštitútu Astronómie v Honolulu simultánne optické merania a merania sub-milimetrových vlnových dĺžok, ktoré po prvý raz odhalili jej veľkosť a reflektivitu.
Až doteraz boli jedinými presne zmeranými telesami prastarého Kuiperovho pása Pluto a Charon.
S priemerom 900 km je Veruna len o čosi menšia, ako Charon (1 200 km) – miniatúrny mesiac planéty Pluto (2 400 km), najvzdialenejšej planéty od Slnka.
Zo získaných dát takisto vyplýva, že má Veruna vyšší koeficient odrazovosti, ako väčšina ostatných malých svetov, ktoré sa astronómom doteraz podarilo zmerať. V tomto ohľade ju však opäť prekonávajú Pluto a Charon.
Teleskop v raketopláne
Vedci sú presvedčení, že novoobjavená Veruna do istej miery spĺňa predpovede zosnulého amerického astronóma Clyda Tombaugha. Ten v roku 1930, v hľadaní „Planéty X“, objavil Pluto. Vo svojom pátraní po vzdialených svetoch pokračoval, pretože bol presvedčený, že neobjavených vzdialených svetov bude viac.
Stephen Tegler zo Severoarizonskej Univerzity hovorí: „Z výsledkov nových výskumov vyplýva možnosť, že Pluto nebude jedinou Planétou X. Podľa všetkého je ich viac. Už teraz si sokážem predstaviť, že budú v budúcnosti objavené telesá väčšie a vzdialenejšie, než Pluto. Astronomickým teleskopom zatiaľ unikajú, z časti kvôli slabému osvetleniu odľahlých oblastí slnečnými lúčmi, z časti kvôli tmavému povrchu.“
Astronómovia dúfajú, že Kuiperov pás nebude ani v budúcnosti chudobný na nové objavy. Veľké nádeje sa vkladajú do projektu orbitálneho teleskopu umiestneného v nákladnom priestore raketoplánu.
Infračervený Raketoplánový Teleskop (Shuttle Infrared Telescope Facility) by už v roku 2002 mal začať s meraním priemerov a reflektivity desiatok telies Kuiperovho pása.   Calibre