Mys Canaveral – Vesmírna sonda menom Genesis sa vydáva na bezprecedentnú cestu za Slnkom, z ktorej sa vráti so zozbieraným materiálom.
Americký vesmírny úrad NASA dúfa, že vzorky slnečného vetra – ekvivalentné približne desiatim zrnkám soli – vedcom pomôžu objasniť, ako to vyzeralo na začiatku. Na úplnom začiatku, kedy vznikala a formovala sa naša slnečná sústava. Množstvo materiálu, ktorý by k nám mala doputovať zo Slnka, „nebude veľké, ale nesmierne hodnotné,“ hovorí manažér projektu Chet Sasaki a dohliada na ďalšie kolo elektronických testov svojej sondy v Kennedyho Vesmírnom Stredisku.
Sonda Genesis, ktorá má vyštartovať 30. júla, bude prvým vesmírnym plavidlom od čias misie Apollo, ktoré sa na Zem vráti so vzorkami materiálu.
A bude to dramatický návrat.
8. septembra 2004 modul pripomínajúci UFO spolu so zozbieranými časticami slnečného vetra a rozprestretým padákom znesie nad Utahskú púšť, kde ju ešte vo vzduchu zachytí helikoptéra amerického letectva. Celý vesmírny náklad potom rýchlo poputuje do Johnsonovho Vesmírneho Strediska v Houstone, ktoré je domovom mesačných kameňov a prachu. Potom sa začne niekoľkoročná analýza.
Nápad s takýmto prevzatím vesmírneho materiálu, „najprv mnohých ľudí udivil,“ hovorí hlavný vedec projektu Genesis, Don Burnett, profesor geochémie Kalifornského Technologického Inštitútu.
„V skutočnosti je samotné pristátie na Zemi tým najmenším problémom celej misie,“ hovorí o zvláštnom leteckom manévri. Ten si účastníci projektu už niekoľkokrát vyskúšali, „a vždy to na prvý raz vyšlo.“
Okrem toho nemá dramatické finále misie nič spoločného s verejnou propagáciou. To tvrdí i samotný Burnett, ktorý zber vzoriek slnečného vetra plánuje už osemnásť rokov.
„Optimálny spôsob pristátia sme určili čisto vedeckou úvahou. Sonda bola zhotovená z pomerne krehkých materiálov, a chceme preskúmať aj niektoré z jej prístrojov. Preto by nebolo dobré, ak by sa na záver misie zrútila na zem,“ vysvetľuje Burnett.
Ostatní členovia teamu však dovtedy nebudú sedieť so založenými rukami.
Poznamenal systémový inžinier Richard Bennett, a dodal „Nielenže v hľadaní pôvodného zloženia vesmíru vysielame svojho posla na veľmi nebezpečnú misiu, a snažíme sa Zem dostať skutočnú slnečnú hmotu, ale objavujeme i nové spôsoby, ako ju čo najšetrnejšie dopraviť na Zem.“
Keď šéf projektu, Bennett, ukazuje novinárom Genesis, len ťažko zakrýva nadšenie v hlase. V obrovskej, sterilnej miestnosti bliká modré svetlo, a to znamená, že sú systémy sondy pripravené na ďalšie testovanie. Kanister na slnečné vzorky, od novembra zapečatený kvôli kontaminácii, sa práve dezinfikuje tekutým dusíkom. Hlboko vo vnútri 5– metrového zapečateného valca sa nachádza päť okrúhlych kolektorov, pripomínajúcich opekač vaflí. Na každom z nich je púť radov šesťuholníkových doštičiek z ultračistého kremíka, diamantu, zafíru, zlata, hliníka, a germánia, ktoré v podstate mucholapka.
Na vrchole cesty, keď sondu 142 miliónov kilometrov od Slnka, ju ofúkne veterný prúd s rýchlosťou 1,6 km/h, sa na doštičkách zachytia mikroskopické stopy chemických prvkov. Cieľom celého programu je v priebehu 21/2 rokov zozbierať všetkých 83 prirodzene sa vyskytujúcich prvkov.
Prvky prúdiace zo Slnka sú tým istým materiálom, z akého bola pôvodná slnečná hmlovina, z ktorej pred 41/2 miliardami rokov vznikli všetky planéty. Vonkajšie slnečné vrstvy, ktoré v podobe slnečného vetra neustále unikajú do okolitého vesmíru, sú najdostupnejším zdrojom týchto vesmírnych fosílií.
„Keby sa to dalo, šli by sme priamo na Slnko, a trochu si z neho nabrali. To sa ale nedá,“ hovorí Sasaki, manažér projektu v Laboratóriu tryskových pohonov NASA – JPL (Z angl. Jet Propulsion Laboratory) v kalifornskej Pasadene.
Burnett, ako geochemik, počíta s tým, že sa v paneloch sondy Genesis zachytí materiál o hmotnosti tisícich zrniek soli. Vodík a hélium, ktoré sú také bežné, že sa vedci nimi nemusia toľko zaoberať, pritom budú tvoriť púhych desať zrniek. Týchto desať vzácnych zrniek – vo forme atómov pravidelne rozmiestnených v kryštálovej mriežke kolektorov – sa po návrate na Zem podrobí podrobnej chemickej analýze vedcov z celého sveta.
„Ak mám pravdu povedať, niektoré prvky nie sú z vedeckého aspektu také zaujímavé, ako ostatné, preto si stanovujeme určité priority,“ hovorí Burnett. Najväčší záujem vedcov vzbudzuje: kyslík, dusík a vzácne plyny, ako neón, argón, xenón a kryptón.
Kozmonauti misií Apollo koncepciu zberu solárnych častá otestovali v priebehu rokov 1969 až 1972. Do mesačnej pôdy zapichovali tyče s hliníkovou fóliou, ktorú potom spolu so vzorkami mesačnej horniny nosili na Zem. Na fólii sa našli častice vodíka a neónu, ktorí sa tu zachytili zo slnečného vetra.
Program Discovery, v rámci ktorého NASA vyvíja nenákladné vedecké sondy Burnettovi umožnil vydať sa na púť sa všetkým, čo ponúka slnečný vietor. Misia Genesis pritom vyšla na relatívne skromných 259 miliónov dolárov a jej zostavenie trvalo len necelé tri roky.
„Od čias misií Apollo panuje o zbere vzoriek vesmírneho materiálu mylná mienka. Ľudia si stále predstavujú ako nesmierne drahú záležitosť. To však platí len pre Apollo. Tam tie vzorky zbierali ľudia.“
Program Discovery, ktorý sa zameriava výlučne na prácu vykonávanú strojmi, toto myslenie mení.
V roku 1999 bola napríklad vyslaná sonda Stardust, ktorej úlohou bolo priniesť na Zem vzorky chvosta kométy. Jej návrat očakávame v januári 2006.
Genesis bude od Stardustu o 11/2 roka rýchlejšia, pretože neletí až tak ďaleko, len do neviditeľného bodu vzdialeného 1,6 miliónov km od Zeme. Svoj cieľ dosiahne za tri mesiace, potom strávi 21/2 roka na obežnej dráhe. Spiatočná cesta potrvá šesť mesiacov.
Modul s obsahom kolektorov sa štyri hodiny pred plánovaným pristátím oddelí od zbytku sondy, ktorý nad Tichým oceánom zhorí v atmosfére. Úložný modul sa zatiaľ znesie nad testovacie a tréningové zariadenie v Utahu, pri hraniciach s Nevadou. Roztvorí sa padák, potom brzdiaca fólia.
„Najlepšie je na tom to, že sonda všetko zvládne počas jednej misie,“ hovorí manažér projektu Sasaki. „Na Zemi budeme mať častice priamo zo zdroja, a tie nám dlho vydržia.“
„I keď sa zdá, že ide o zanedbateľne malé množstvo, zozbieraný materiál však v pozemských podmienkach vydrží takmer sto rokov.“   Calibre