Viacúrovňový labyrint nám poskytuje nádherné príležitosti na vyhliadkové prechádzky a pohľady na pravú námornú bitku s nefalšovaným svišťaním lán a hukotom delovým gulí, odhalí pred nami katakomby kláštornej pivnice ako i tajomstvá pevniny na Západe.
Román tvorí druhú časť päťdielnej ságy nazvanej The Monarchies of God.Túto informáciu však nenájdete na obálke ani na predsádke,. Nenápadne sa skrýva v portrétiku autora.. Ak si teda knihu kúpite v domnienke, že ide o ucelený príbeh, budete sklamaní. I keď… Obsah predchádzajúcej časti je zhrnutý v osobitnom úvode, takže kontextuznalí sa jeho čítaním nemusia zaťažovať. Vyššie spomenutým smoliarom poskytne akú-takú informáciu. Dej románu je brzdený lomením fiktívnej reality (tj.reality diela).Obraz upaľovania kacírov, snímaný z „lietadlovej“ perspektívy" sa strieda s detailným záznamom vnútorných pocitov vedychtivého mnícha Abreka. Vidíme mnoho a rôznym spôsobom. Autor však naznačuje, že možností je omnoho, omnoho viac. Viacúrovňový labyrint nám poskytuje nádherné príležitosti na vyhliadkové prechádzky a pohľady na pravú námornú bitku s nefalšovaným svišťaním lán a hukotom delovým gulí, odhalí pred nami katakomby kláštornej pivnice ako i tajomstvá pevniny na Západe. Kearneyho labyrint je však budovaný s prehľadom. Autor má zájem, aby sa v ňom čitateľ prechádzal a neblúdil. Preto dáva pozor, aby počet úrovní nepresiahol možnosti orientačného zmyslu bežného homo sapiens. Zložito rozvetvenú dejovú líniu preto čiastočne odľahčuje. Pasáže, venované Hawkwoodovej ceste dovnútra neznámej pevniny sú sústredené v prostrednej časti knihy nazvanej Západní světadíl. Jednoduchšia kompozícia tejto dejovej línie zrychľuje tempo udalostí. Západní světadíl tak tvorí dramatické jadro knižky, obalené plášťom pozvoľna sa širokým, mnohoramenným riečišťom epiky valiacich udalostí Normannie. Normannia ako Starý svet, plný rafinovanosti a rozmanitých kľučiek stojí oproti neznámej krajine, v ktorej musí ísť všetko rýchlejšie, lebo je ešte „nepopísaná“ skúsenosťou človeka.
A tak postupne sledujeme Corfeho cestu za slávou vojvodcu, Abrekovu snahu odhaliť svetu tajomstvá starých rukopisov, no predovšetkým Abeleynov boj o znovuzískanie trónu, uchváteného prívržencami fanatických mníchov. Bitky na mori, prechod Hebronských hôr či boj v spálenom Abrusiu potešia všetkých milovníkov masových scén v historických románoch. Kearney je poctivý, presný, vieryhodný – a napriek tomu (alebo možno práve preto) nenudí.
Okrem rozvíjania príbehu autor dômysene prehlbuje charaktery postáv.Corfe sa profiluje ako drsný vojak a vynikajúci, predvídavý taktik. Abeleyn postupne dozrieva. Z ľahkomyseľného mladíka sa postupne stáva zodpovedný panovník. Chladnokrvne sa chystá zavrhnúť milenku Jemillu kvôli ynastickému sobášu s nie príliš pôvabnou sestrou svojho kráľovského spojenca. V tejto časti ma však zaujal predovšetkým Murad, z ktorého postupne vyrastá postava „konkistadora“, tvrdohlavo odmietajúceho všetko cudzie v snahe zmeniť okolie v súlade s vlastným hodnotovým systémom. Murad je panovačný a krutý – avšak nemôžem ho neobdivovať. Je to osobnosť schopná čeliť nástrahám v neznámej krajine. A to nie nástrahám hocijakým. Novoobjavenú pevninu obýva rasa, disponujúca nesmiernou magickou mocou, no predovšetkým schopnosťou zmeniť sa na určité zviera. Murad, Hawkwood a Bardolin sa ocitajú v hlavnom meste tejto rasy, umiestnenom v dutej hore. Bardolin sa zoznamuje s Aruenommágom a vládcom krajiny. Aruen v druhej časti pentalógie stelesňuje Zlo a Temno. Treba priznať, že nesmierne pôsobivo a presvedčivo. Kearney sa čitateľov neusiluje omráčiť lacným efektom ohavného výzoru ani nesmierne krutých, so šialenstvom hraničiacich skutkov. Aruen je v podstate normálny mág (teda, pokiaľ mág vôbec môže byť normálny), ktorý uvážlivo spravuje svoju krajinu. Jeho rozumné, logicky premyslené a v podstate „správne“ skutky z hľadiska Bardolina a jeho druhov vyzerajú hrozivo. Ortelius, ktorý počas plavby na západ na palube lode vraždil, mal za úlohu zabrániť pristátiu výpravy, pretože na palube boli predstavitelia štátnehj moci, mnohokrát v dejinách upaľujúcej tých, čo ovládajú dweomer. Aruen v mene blaha bytostí obdarených nadprirodzenou mocou bezohľadne vraždí obyčajných ľudí. Jeho konanie je zrkadlovým obrazom neznášanlivosti cirkevných hodnostárov na druhej strane oceánu. Jeho zloba nie je mystická či mýtická, ale zlovestne politická. vypočítaný a vypočítavá, chladnokrvná…Pri vražde Bardolinovho šotka mi doslova stuhla krv v žilách. A to ma ešte čakal „karneval smrti“, v ktorom na zvery premenené bytosti doslova v zuboch roztrhajú väčšinu družiny. Prežijú len Hawkwood, Murad a Bardolin, s nepríjemnou pachuťou ahdinskosti v ústach. Vedia, že sa nezachránili, ale boli ponechaní nažive. Ktosi si ich nenápadne podmanil a poťahuje nimi ako bábkami na motúziku. Budúcnosť je nejasná, neblahá – a preto zaujímavá a plná napätia.
Podobným spôsobom autor ponecháva otvorené dvierka i v ostaných dejových líniách. Corfe začína dosahovať nevídané vojenské úspechy s jednotkou divochov, oslobodených z galejí. Na rozdiel od Hawkwooda ho zanechávame pred cestou nahor k úspechom. Na jeho kariéru vojvodcu, plnú (dúfajme) farbistých opisov bitiek sa môžeme tešiť. Kearney sa v dejinách vyzná, akiste opäť poteší vykreslením hodnovernej atmosféry renesančného bojiska. Zaujímavo sa môže odvíjať i jeho citový život. Jeho vojenská kariéra je totiž úzk spätá so vzťahom k Odelii, matke torunnského panovníka. Jeho domnele mŕtva manželka Heria sa medzitým (pochopiteľne, nedobrovoľne a bez akéhokoľvek nadšenia) stala milenkou merduckého panovníka Aurungzeba. Spolu s jeho obrovským vojskom a flotilou tiahne v ústrety navzájom rozhádaným kráľovstvám Západu. Abeleyn…Abeleyn po ťažko vybojovanom znovuzískaní Abrusia kllesá na zem ohlušený delovou guľou z vlastných radov. Verme, že prežil – kto iný ako on by totiž mohol dokázať zjednotiť sily a postaviť sa východnej hrozbe.
Na inak kvalitnej knižke mi trochu vadí obálka. Psohlavá postava medzi hrubými múrmi mi skôr než vlkodlaka pripomína staroveký Egypt a boha Anubisa. Hlavne pre tú suknicu a strnulé gesto. Uprednostnil by som skôr groteskne pokrútené tvary niečoho temného, zlovestného, s planúcim pohľadom.
Hodnotenie:9/10
Paul Kearney, Královští kacíři, preklad:Robert Čapek, , Plzeň Laser 2001, 399s, 255 sk.