 |
Svet Warhammeru bol vytvorený pre hráčov, je však mimoriadne životaschopný aj na literárnom poli – Čierna knižnica (Black Library TM) spoločnosti Games Workshop je toho jasným dôkazom. V českom jazyku sa z nej objavilo zatiaľ len pár lastovičiek – sú to však lastovičky poriadne drsné, akčné a čitateľsky príťažlivé. Preto sa nemožno čudovať, že sa z nich stal bestseller a vydavateľstvo Polaris hádže na trh knihy o Gotrekovi & Felixovi tak rýchlo, ako ich William King píše. Po trolloch, skavenoch, démonoch a drakoch prišli tentoraz na radu beštie – a ja som s údivom zistil, že čosi ako Gaussovo rozdelenie existuje aj v literatúre…
Aby ste ma správne pochopili – séria kníh o dvojici Gotrek & Felix má kolísavú kvalitu. Prvá kniha, Zabíječ trollů, bola nástupom, hrdinovia sa iba zaprezentovali a trošku vycerili zuby, aby sme vedeli, s kým budeme mať tu česť. Atmosfericky to bolo skutočne vynikajúce dielko – nebol to však vrchol temnej fantasy. Pán spisovateľ sa ešte len hral s postavami – napokon, pôvodne nemalo ísť o žiadnu sériu a v poviedke Geheimnisnacht mal trollslayer Gotrek zomrieť. William King sa však rozhodol inak – čomu iste pomohla aj zmluva s Games Workshop na desať kníh… a tak vznikla zbierka Zabíječ trollů.
Zabíječ skavenů bol trochu odlišný, po úvodnej zbierke poviedok ponúkol ucelenejší príbeh – s temnou atmosférou, akciou a drsným gotrekovským vtipom. Stále to však nebol vrchol – najmä vďaka stupídnej postave šedého veštca Thanquola (nemám ho rád doteraz – vlečie sa knihu za knihou ako mor). Nebyť tejto postavy, boj o Nuln by bol v inej triede – napriek tomu to však bola zaujímavá kniha. Atmosférou rozhodne – aj keď logika pokrivkávala.
Vrchol série však (aspoň pre mňa) prišiel v tretej knihe, v Zabíječovi démonů. Pán spisovateľ poriadne pridal na invencii – prešiel po mape sveta Warhammeru smerom k zaujímavým Pustinám Chaosu a poslal hrdinov na vzducholodi smerom k troskám trpaslíčieho mesta Karak Dum. Už to bolo veľkým plusom, absolútnym orgazmom temnej fantasy však bol záver tejto knihy, súboj s démonom Krvežíznivcom. Akčný, drsný s pochmúrnou atmosférou absolútnej beznádeje – podobných scén je vo fantasy literatúre málo. V tomto bode dosiahla podľa mňa sága vrchol – ďalej už začala krivka kvality klesať. Pokles bol očividný v kulisách (šachovnicou pre ďalšie knihy ostal Kislev na hraniciach s Pustinami), v postavách (hrdinovia z Daemonslayera sú v hre doteraz) a tak celý prínos ďalšej knihy – Zabíječe draků – ostal len v tom, že ukázal mesto trollslayerov.
Nuž, a Zabíječ bestií len pokračuje v zostupe kvality série. Gotrek & Felix sa ocitajú v meste Praag a vzdorujú armáde Chaosu, ktorá napokon predsa len dorazila na juh. Originalita spočíva len v presunoch v rámci trojuholníka Felix, Ulrika, Max Schreiber (ktorý vznikol ešte v Daemonslayerovi) a zvyšok knihy leží v nekonečnom zabíjaní. Ako som už spomenul, je to zhruba v logike Gaussovho rozloženia – kým Zabíječ draků sa vyrovnal tomu lepšiemu zo Zabíječe skavenů, Zabíječ bestií je na úrovni slabších poviedok zo Zabíječe trollů. Nebyť finálnej bitky, ktorá je skutočne dobre napísaná, bola by to veľmi slabá kniha – je cítiť, ako Kingovi dochádzajú nápady, resp. ako sa potenciál dvojice Felix & Gotrek vyčerpáva. Je to napísané profesionálne, no po záverečnom odstavci (mimochodom poriadne useknutom) vo mne neostala na knihu žiadna spomienka. Je to ideálne dielko na skrátenie dlhej chvíle – ale nič, čo by ste museli čítať ešte raz… na rozdiel od Zabíječe démonů.
Hodnotenie – 5/10 (atmosféra ostáva, len nápady miznú v hmle)
Zabíječ bestií, King William, dark fantasy / svet Warhammer (Polaris, orig. Beastslayer, preklad Barbora Matoušková, obálka Adrian Smith, brož., 269 strán, 199 Kč, ISBN 80–7332–005–3)