Nesporne napínavý, zaujímavými detailami a postrehmi preplnený text (opäť som ocenil vynikajúce kombinačné schopnosti autorov, ktorí s prehľadom a veľmi jemne prechádzajú z roviny histórie skutočnej – útok avarskoslovanských vojsk na Konštantinopol – o histórie alternatívnej) pôsobí príliš neprirodzene a vykonštruovane.
V záverečnom zväzku trilógie sa odohrá rozhodujúce stretnutie medzi Shefom, vládcom severozápadu Európy (Británia plus Škandinávia) a Brunom, dedičom moci Karola Veľkého. Prefíkaný Bruno sa spojí Byzantskou ríšou a s pomocou jej superzbrane, legendárneho gréckeho ohňa, úspešne bojuje proti moslimom. Keďže dva a dva sú štyri, verní nasledovníci Mohameda neváhajú a vyšlú poslov k Shefovi. Karty sú rozdané, veľkolepá hra o hegemóniu v Streozemnom mori sa môže začať. Pretože nikoho nemienim pripraviť o pôžitok z čítania, nebudem prezrádzať zvraty deja. Iba naznačím, že milovníci bojových scén si prídu na svoje. Okrem samotných bitiek si do sýtosti užijú stratégie a plánovania ako i neprestajného zdokonaľovania technológie. Práve tento moment však mne osobne miestami už liezol na nervy. Shef a jeho kompánia nemá v tomto dieli po psychologickej stránke už vôbec nič spoločné s deviatym storočím, v ktorom sa príbeh údajne odohráva. Angličania (a čiastočne i Vikingovia) sa správajú ako občania Veľkej Británie v časoch kráľovnej Viktórie. Ako deti ,,veku pozitivizmu" optimisticky veria, že svet sa dá zmontovať a zasa spätne rozobrať na súčiastky. Autori jasne ukazujú akým spôsobom Anglosasi v novoveku dokázali ovládnuť svet. Ich myslenie je striktne empirické, založené na ustavičných pokusoch a bezprostrednom overovaní i uplatňovaní ich výsledkov v praxi. Harrisson a Holm dôkladne kombinujú jenotlivé technické poznatky, úzkostlivo dbajú na ich vierohodnosť a korektnosť. Hoci sa v technike nevyznám, verím, že vynálezy v knižke zostrojené sa uvedeným spôsobom naozaj postaviť dajú. Napriek tomu som však mal pri čítaní značne zmätený dojem.
Rasťo Weber už v recenzii prvého zvézku trilógie upozornil na príliš urýchlený technologický vývoj. Domnievam sa, že problém nespočíva len v tom, nakoľko práve prevratný rozvoj techniky dokážu autori zdôvoniť. Robia tak však bez ohľadu na ostatné zložky spoločenského vývoja. Technika pôsobí ako deus ex machina. Šibnutím čarovného prútika mení ekonomickú štruktúru i myslenie ľudí bez toho, aby nimi bola vyvolaná či podmienená. Shef a jeho kumpáni ustavične vynaliezajú a konštruujú. Nik nám však nepovie, prečo. Prečo sú akurát oni zvedaví, kým ostatní zotrvavávajú v stave zadubenej poverčivosti a neoriginality. Pravdupovediac, Harrisonova oslava šikovných ostrovanoch páchne prinajmenšom apriorizmom. Vopred určené sú povahové šrty jednotlivých národov. Brunovi Nemci sú húževnatí a praktickí, avšak ťažkopádni a netvoriví, Angličania neuveriteľne invenční, Byzantínci ustráchaní, prejemnelí a prefíkaní, Arabi kultivovaní a vypočítaví, Vikingovia drsní, priami a tak trocha nasprostastí. Skutočne geniálna zbierka stereotypov. Jednotlivé postavy sa z uvedených kategórií vymykajú len minimálne – a tak máte dojem , že nečítate knižku, ale sledujete šachovú partiu. Dôležitá je taktika, stratégia a druh jednotlivých figúrok, ktorým, prirodzene, niečo ako psychické reakcie nehrozí. Kým v druhom zväzku autori dokázali hrdinov o presily technológie a rozumkárskeho plánovania oslobodiť cestou na ďaleký Sever, v tejto časti ich technika opäť gniavi. Príznačne jednou z najzaujímavejších postáv ostáva v druhom zväzku do deja vstupujúci obrovský viking Brand. Dejová línia boja o grál tak vyznie v podstate triviálne. Motív Shefových vízií a prepojenia sveta bohov a sveta ľudí je spracovaný originálne a svojou koncovkou čitateľov určite prekvapí. Autori ústami Svandís, dcéry Ivara Měkkýše, zaujímavo spochybňujú existenciu nadzemských síl. Tento spor, ktorý mal byť podľa mňa osou knihy, je však už spomenutou záľahou technických detailov odsunutý na vedľajšiu koľaj a vyznieva len ako ozvláštňujúci prídavok. Nesporne napínavý, zaujímavými detailami a postrehmi preplnený text (opäť som ocenil vynikajúce kombinačné schopnosti autorov, ktorí s prehľadom a veľmi jemne prechádzajú z roviny histórie skutočnej – útok avarskoslovanských vojsk na Konštantinopol – o histórie alternatívnej) pôsobí príliš neprirodzene a vykonštruovane. Asi ako parná lokomotíva, neúprosne a bezchybne sa riadiaca fyzikálnymi zákonmi. Literatúra však nie je len o tom.
8/10
Harry Harrisson – John Holm, Kladivo a kříž III, Kladivo a kříž III, preklad Dana Krejčová