Téma je triviálna – čo by až tak nevadilo, veď bolo tu už takmer všetko – mimoriadne odpudzujúca je však zdĺhavosť a popisnosť, predovšetkým v prípadoch, keď niet o čom.
Je podivuhodné, čo všetko si môžete dovoliť, ak sa narodíte v správnom čase na správnom mieste. Napríklad v Ríme počas panovania cisára Trajána alebo v USA v druhej polovici 20.storočia. Sedíte si tak v kruhu milovanej rodiny a napíšete nádherný 450 stranový fantazy román. O Potomkoch Amarida.
Potomkovia Amarida sú čarodeji, dediči moci veľkého mága Amarida. Značná časť ich schopností spočíva v schopnosti prepojiť svoju myseľ s dravým vtákom (obvykle sova, jastrab), v ojedinelých prípadoch s vlkom. Takto vykradnutý šamanizmus dáva Coovi príležitosť, aby sme sa spolu s Jarydom čudovali nad tým, že lietame. Uvedený motív berte ako malý príklad autorovej schopnosti utopiť aj mierne smerovanie k originalite v klišé a tézovito vykladať samozrejmosti (a honorár za strany utešene rastie…). Ale vráťme sa späť k príbehu. Čarodeji sú sústredení v organizácii zvanej Řád. Ich úlohou je ochraňovať bežných obyvateľov Tobyn Seru. Ich vcelku príjemné postavenie elity národa sa začína otriasať vo chvíli, keď neznámi muži preoblečení za čarodejov začnú prepadávať osady avraždiť obyvateľov. Členovia Řádu sa podozrievajú navzájom, potom chvíľu svorne podozrievajú prízrak jedného z dávno mŕtvych mágov s trocha príliš temnou minulosťou. Napokon sa však zistí, že za všetkým je výsadok technologicky omnoho vyspelejšej mocnosti Lon Seru, ktorá sa snaží získať novú surovinovú základňu. Skupinka zabijakov (v počte šestnásť kusov) s laseroidnými zbraňami neurčitej konštrukcie, zamaskovanými za čarodejnícke palice a s mechanickými nápodobami dravcov, terorizuje krajinu a nadviaže spojenie s mocichtivým mágom Sartolom. Sartolove neuveriteľne ľstivé plány však zlyhávajú, pretože sa na scéne objavuje talentovaný mág Jardyn. Zabijaci sú zničení, Sartol, ktorý stihol zo zrady obviniť polovicu významnejších členov Rádu, hynie, Jaryd si to šťastne užíva s mladou čarodejnicou Alaynou. Všetko je, ako má byť. Na konci tak ako na začiatku. Ibaže mne osobne by príliš nechýbalo, keby medzi začiatkom a koncom nebolo nič – alebo aspoň značne menší počet strán. Trsy zbytočných slov sa dajú naberať a vyhadzovať lopatou. Hrdinovia za prvých lúčov ranného slnka bozkávajú svoj manželky, ktoré sa v spánku mrvia a premiestňujú svoje telo v posteli v slastnom očakávaní… K vyvrcholeniu nedôjde, zato sa však dozvieme, že mladý Jaryd je učiteľ, no keďže sedavé zamestnanie je zdraviu škodlivé, chodieva pomáhať otcovi do vyhne (zrejme tuší, že sa osudu hrdinu nevyhne). Skutočne fascinujúce sú popisy sedlania koní, a chystania jedál počas prestávok na ceste družiny za prízrakom. Prehovory a myšlienky zaľúbencov Jaryda a Alayny priam sršia neiočakávanosťou a novým sviežim pohľadom vo vetách typu ,,Alayně došlo, že její život už nikdy nebude takový, jako před tímto okamžikem" (s.310). Dej dokážete predvídať na kilometre ďaleko. Všetko ide ako po masle. Hrdinovia zachraňujú, podliaci vyčíňajú. Téma je triviálna – čo by až tak nevadilo, veď bolo tu už takmer všetko – mimoriadne odpudzujúca je však zdĺhavosť a popisnosť, predovšetkým v prípadoch, keď niet o čom.
Postavy… Škoda reči. S výnimkou Nialla, rozhodujúceho sa medzi dvomi tábormi, sú mdlo načrtnuté. V románe stretnete množstvo čarodejov-Potomkov Amarida, ich charakter však najlepšie vystihne slovná hračka vypožičaná z českej slovnej zásoby : Potomci Amarida jsou pitomci. Prečo? Nuž, na rozdiel od priemerného čitateľa nepredvídajú predvídateľný dej a trápne sa ním mocú až do konečného konca. Našťastie je už tu! Uf!
5/10
David B.Coe, Potomci Amarida, (první kniha lon tobynských kronik),Ostrava Fantom Print 200ľ, preklad Silvie Dudová, 460s, 314 sk