Pravdepodobne prichádzam s recenziou neskoro, pretože som sa dostal až k dotlači tejto, súdiac podľa ohlasov, mimoriadne úspešnej knihy. Vzhľadom na skutočnosť, že tieto pseudorecenzie aj tak píšem prevažne pre seba, je to vlastne jedno. Preto – neskoro, či včas – je to v každom prípade kniha, ktorá zaujme, pobaví a zanechá hlbokú stopu. Pre vnímavého čitateľa, ktorý požaduje od príbehu viac ako prostý dej,…
Pokračovanie knihy Štěstí ve stínech rozvíja príbeh hlavných postáv, Aleka a Seregila, v boji proti Zlu. V snahe o originalitu príbehu si počína pani Flewellingová nanajvýš zručne – príbeh trilógie nechala vyvrcholiť už v druhej časti. Tam však celá originalita končí, pretože podľa nepísaných pravidiel (viď esej pána Sapkowského) pár hrdinov padne, ale zvyšok poráža Zlo na hlavu (tentoraz doslova). Ale n…
Kniha pána Nivena „Ringworld“ je veľmi podobná u nás známejšiemu románu pána Clarkea „Randezvous with Rama“. Rovnako ako v „Rámovi“ aj tu ide o prieskum neznámeho artefaktu a podobnosť je očividná aj v spôsobe rozprávania. Ťažko však povedať, kto sa kým inšpiroval, vzhľadom na skutočnosť, že Nivenov „Prstenec“ uzrel svetlo sveta o tri roky skôr (v roku 1970) ako Clarkeovo „Stretnutie s Rámom“
Ách, aké známe, povedal som si na začiatku knihy. Ako najbližie podobenstvo sa mi z pamäti vynoril cyklus pána Eddingsa – Belgariad. Podobnosť s Belgarionovymi príbehmi však tentoraz nie je na škodu veci – obidve diela patria k dobrému štandardu epickej fantasy. Dejová línia je klišé – z jednoduchého prostredia je vytrhnutý budúci hlavný hrdina, aby sa stal tým vyvoleným, ktorý má zachrániť svet. Opäť je …
Nie je ľahké posúdiť túto knihu. Vymyká sa zaužívanému štýlu fantasy, diktovanému prevažne mužskými autormi. Je to 550 strán bez akcie, rýchlych dialógov, tajomstva či napätia. Je to 550 strán intríg, ktoré kalkulujú s citmi, láskou a nenávisťou a zbraňou je schopnosť, resp. neschopnosť otehotnieť. Dominujú popisy – od odevu hlavných hrdinov až po odtiene svetla, ktoré je podstatou mágie tohoto fantasy sv…
Ďalší príbeh Jestřába a Rybářky, manželov a kapitánov Hliadky v najhnusnejšom meste na svete – v Havene. Ďalšia detektívka v plášti fantasy, v plášti, ktorý sa už síce dávno neleskne novotou, ale ešte nie je pokrytý zvratkami. Pán Green sa rámci možností žánru a románových cyklov neopakuje a vie zaujať. Aj keď čitateľ vie, že to dopadne dobre, nie je si tým v priebehu deja istý. A tak to má byť
Osudy hlavných hrdinov Hadej ságy pokračujú a z kníh je čoraz viac cítiť snaha pána Feista umelo natiahnuť dej a dostať od vydavateľa vyššiu zálohu. Príbeh je nadstavovaný barličkami, hrdinovia zbytočne likvidovaní a snaha o prekrútenie udalostí z predchádzajúcich diel (Rift War Saga, Prince of the Blood, The King\'s Buccaneer) likviduje akúkoľvek logiku. Motanica zbytočných kulís a postáv, kde nie je komu drža
Opäť klasická ukážka rozsekania knihy na umelé diely v snahe vytĺcť z čitateľa čo najviac peňazí. Patejlov príbeh, zasadený do Jiřím Kulhánkom stvoreného sveta by bol výbornou knihou, pokiaľ by bol vyšiel v celku. Vydavateľstvo Poutník však príbeh rozdelilo do štyroch pseudodielov a práve Temný prorok si vytiahol Čierneho Petra – v celej knihe nie je jediný moment, ktorý by dej výrazným spôsobom posúval …
Viac-menej jediný český mesačník, zameraný na science-fiction a fantasy je brutálne komerčným plátkom a je to na ňom vidieť. Nepretržite stráca to nadšenie, ktoré je charakteristické napr. pre slovenskú Fantáziu. Toto číslo sa trochu vymyká šedivosti, do ktorej časopis upadá, ale z biedy ho opäť vytrháva len pár poviedok a Fantastická veda. Zvyšok (reportáže a recenzie) zostáva v strnulej nehybnosti zdochýnaj
Na prvý pohľad je táto kniha krehko sa javiacou zbierkou krátkych poviedok. Elegantná obálka, tradične výrazný komentár na zadnej strane a, v neposlednom rade, príjemná cena. Nič viac. Ale – ako vždy, opäť je „všechno jinak“. Svetlo sveta uzrela kniha, ktorá sa podobá Boticelliho freskám – dokonalosť v každom ťahu majstrovho pera…
Ďalšia skvelá fantasy z pera (textového editora) britského kráľa „heroic fantasy“, tentoraz v úplne novom svete, ktorý sa pre nás tento šľachtic pera a meča rozhodol vytvoriť.
Konečne samostatný fantasy román – povedal som si – konečne to niekto (okrem pána Gemella) zvládne aj na štyristo stranách a nebude potrebovať šesť tisíc (však pán Williams ;-)
Vypočujte si príbeh legendárneho Haddinga, kráľovského syna z krvi bohov, mocného hrdinu, vychovaného Jotunmi, obrami v divočine. Sledujte jeho vzostup z horalskej chatrče do siení slávy, so zatajeným dychom počúvajte svedectvá skutkov, ktoré otriasli dejinami Severu. Učte sa z jeho činov, tak ako sa Poul Anderson učil z legiend Sveov, Gótov, Anglov či Vendov. Vstúpte do kráľovstva silných mužov, odvážnych žien,…
Aj nechutnosti, násilie a brutálny sex môžu byť zábavné, len sa musí vedieť ako na to. Ako hovorí Judge Dredd: „Když to umíš, je to umění!“. Inak ostane len znôška blábolov…
Ako definuje fantasy Pán spisovateľ a prečo nemá rád cykly o nekonečnom putovaní, keď jeden z nich sám napísal? Odpovede vám dá táto jeho esej, v príjemnom preklade Michaela Bronca… (pozn.: je to ešte neupravený, hrubý text).
Hrdinská fantasy ako vyšitá, podfarbená tým najlepším, čo ponúka česká škola poviedkových autorov.
Krásna fantasy v najčistejšej podobe, oživená ľudským príbehom postáv, ktorým autorka vdýchla kúzlo života. Riallina hra o osud otrokyne a v pozadí aj hra o osud pár bezvýznamných :) kráľovstiev.
Americký spisovateľ, potomok dánskych prisťahovalcov nám opäť predstavuje svoju, mimoriadne farebnú a príťažlivú fantáziu…
Nie je veľa kníh, ktoré ma dokázali fascinovať – nadchnúť myšlienkou, pohltiť dejom, dojať príbehom postáv, živých a krásne ľudských. Majstrovi Cardovi sa to však opäť raz podarilo, na scénu prichádza Rudý prorok (Red Prophet), v nádhernom preklade Petra Kotrleho. Rudý prorok – druhá kniha Alvina Tvúrce, v ktorej však zdanlivo hrá Alvin až druhé husle…
Po dlhej a studenej zime zasa nastal čas vybrať sa na nejaký con. Odkedy sa Paľo (To som ja, ten v zátvorkách :) vrátil z vojny, klub fungoval dobre, prečo sa potom nepochváliť. No tak sme sa v to sobotné, volebné ráno vybrali aj s Paľom do Bystrice.
Prológ: Piata zastávka trolejbusu číslo štyri, zbežná kontrola názvu zastávky, pretože ohlasovanie zastávok, túto prešovskú vymoženosť, fatálne kazil chrchlajúci reproduktor. Potom zorientovanie mapky podľa pozemských orientačných bodov (slnko je dokonale zakryté mrakmi, takže ukazovateľ severu na mape je nanič). Mierny povzdych, že jej autor mohol trochu viac dbať aj na proporcie. A čo nevidím – hlavný organiz
Istrocon'99 – nezabudnuteľný con v malebnom :)) meste na Dunaji. Verím, že utrpenie organizátorov stálo za to, ale výsledok bol super – celé conanie malo krásne chaotickú atmosféru nefalšovaného stretnutia homo scifiensis…
Naša výprava dorazila na miesto diania napriek všetkým pôvodným plánom asi o deviatej večer. Toto bola moja prvá lekcia conania – nič neplánovať, skôr či neskôr sa aj tak dostanem tam, kam chcem. Aj tak sme prišli rovno do otvorenia conu. Akoby čakali len na nás. :)
Literárna súťaž Poviedka Istroconu tento rok vstupuje do 12. ročníka. Súťaž už nebude dvojkolová, ako to posledné ročníky bývalo, ale bude opäť jednokolová.