 |
Ľudia sa dajú radi oblafnúť. Peknou tvárou, pekným slovom, úsmevom či podanou rukou, ktorá nechce váš prst, ale aj dlaň a celé rameno k tomu, aby bolo čo na raňajky a zvyšok na večeru. Aj Mercy trochu oblafli, kedysi, a teraz sa cíti dlžná. A Mercy je žena, ktorá svoje dlhy platí až za hrob.
Tretí diel príbehov o automechaničke Mercedes Thompsonovej by sme mohli nazvať čistou detektívkou, keby nebol detektívkou takou špinavou. A rozhodne nejde iba o motorový olej za nechtami.
Z predchádzajúcich dielov si Mercy priniesla pár dlhov. Aby pomohla alfa vlkodlakovi a svojmu oficiálnemu druhovi Adamovi, zadĺžila sa u upírov. Aby viac-menej nekóšer zbavila svet upíra odtrhnutého z reťaze upírskosti, zadĺžila sa u fae – bytostí, ktoré boli Sivými pánmi ako prvé predhodené na mediálny odstrel. Že nepoznáte fae? Ale choďte! To sú predsa tie milé bytôstky poletujúce nad kvietkami, ktorým večer kladiete predo dvere misku s mliekom a ktoré na Luciu vymetáte husím krídlom. Že ich stále nepoznáte? Máte recht! Nik ich v skutočnosti nepozná. Fae sú totiž oveľa starší, skúsenejší a strašnejší, ako sa snažia pred ľuďmi vyzerať. Nik ich nepozná… možno až na Mercy. Trochu. Z istého pohľadu, z ktorého by ich možno nikdy poznať nechcela.
Keď sa bežná ľudská verejnosť dozvedela o fae, nebola príliš nadšená tým, že ľudové rozprávky sa zhmotnili u susedov o poschodie vyššie, a nové rezervácie podobné tým „s pôvodnými obyvateľmi“ boli na svete. Siví páni trochu počkali, kým sa situácia neutrasie, a pod vplyvom okolností v predchádzajúcom dieli vyšli na svetlo Božie aj vlkodlaci. Upíri zatiaľ čušia ako voš pod chrastou, pretože najmocnejším bankárom, politikom a hýbateľom sveta zatiaľ publicita nevyhovuje. A Siváci? Škoda hovoriť.
Tu je na mieste drobná vsuvka, ktorá nás prinúti použiť prsty na rukách a počítať nadprirodzené bytosti:
- Fae.
- Vlkodlaci.
- Upíri.
- Siví páni.
- Mercedes Thompsonová.
Kto je, dokelu, Mercy? Nuž, meňavec – kojot, posledný svojho druhu , pretože keď upíri osídlili Ameriku, narazili v kojotoch na takých silných protivníkov, že použili všetky sily, aby ich vyhubili.
Aj v Železnom bozku je kopec bytostí, ktoré chcú vyhubiť Mercedes Thompsonovú. Ten jej kojotí ňufáčik totiž nielenže má vo zvyku rozvíriť testosterénmi nabité spoločenstvá vlkodlakov, ale aj strkať sa všade tam, kde by každá iná bytosť s pudom sebazáchovy zaradila spiatočku. A môže za to v tejto spoločnosti úplne nemoderný Mercyin zmysel pre česť a spravodlivosť. No ako by mohla nechať v štichu svojho učiteľa a samozvaného gremlina Siebolda, alias Zeeho, jedného z mála fae, ktorému železo neškodí? Ako by mohla svojho priateľa nechať popraviť za vraždu, ktorú nespáchal, hoci ho už všetci odpísali ako obetného baránka? To by nebola kojotom, to by nebola Mercy. A tak sa takpovediac so zázračnou palicou v ruke Mercedes púšťa do krkolomného (to nie je obrazné pomenovanie) vyšetrovania, v ktorom zdanlivo nemá podpory, zato polien pod nohy ako keby z pekla hádzali…
Okrem dlžoby voči Zeemu rieši Mercedes aj ďalšie zaprášené kostry zo skrine – neurovnaný vzťah k bývalému milencovi a súčasnému spolubývajúcemu, superultraextraanciášadominantnému vlkodlakovi Samuelovi, doktorovi a marokovmu synovi (pre neznalých: marok je niečo ako generál amerických vlkodlakov, poťažmo Mercyin otčim) a k megasuperšľakabyhotrafildominantnonasratóznetolerantnému susedovi a vodcovi svorky, čo bez ohľadu na Mercyin názor berie automechaničku ako svojho člena, Adamovi, ktorého marok poveril dohľadom nad Mercy. A on veru dohliada, až sa mu od fúzov práši. Mercy nechce ani jedného, pretože žiadny z nich nie je dokonalý, a hlavne ako samička vo svorke nechce nechať so sebou manipulovať. Lenže dokonalý nie je nikto, a tak totálne zlomenie Mercyinej ženskosti, kojotnosti a nezávislosti, ku ktorému sa počas vyšetrovania prepracuje, je také skorosmrteľné, že pôsobí takmer ako najkrutejší trest z nebies – či pád na samotné dno, ktorý meňavcovi konečne umožní prehliadnuť. Ak, pravda, prežije.
Briggsová nám v Železnom polibku okrem napínavých, akčných či emocionálno-vydieračských častí príbehových línií dopriala ďalšie vrstvy svojej sociologickej štúdie života vlkodlakov a fae, čo svedčí o tom, že téma je jej blízka a rada na ňu nazerá z praktického hľadiska. Nechýba ani priestor pre úsmev, pokiaľ sa držíme pravidla, že nádej je predposledná, a kde umrela, ešte stále žije čierny humor.
V závere si nejeden čitateľ pomyslí: Kam sa hrabe klasická drsná škola? Iný podumá: Prečo autori robia svojim hrdinom takéto veci? Pretože môžu, milé deti. A na dobrom príklade si skôr zapamätáte, že šťastie nie je samozrejmé, svet nie je spravodlivý, a o to, čo máme v rukách, treba tvrdo bojovať.
Železný polibek je teda tiež taká hračička na oblafnutie – ale poznanie prichádza veľmi rýchlo. Kto totiž okamžite nespracuje poznatok, že romanca nie je iba romanca, a že tí, čo sú pobozkaní železom, sú zvyčajne veľmi tvrdí protivníci, v Mercinom svete dlho neprežije. Nie, Železný polibek nie je čítanie pre dievčatá, ktoré obľubujú bledý mejkap a krvavočervený rúž. Áno, sú tam krásni a žiaduci vlkodlaci súperiaci o priazeň jednej ženy, dokonca i sympatický upír by sa mohol pripliesť, ale vzdychania je tu pomenej – zato predsmrtného chrčania viac než dosť. Príbehy o Mercy sú totiž romány pre ženy s guľami, bez ohľadu na vek a pohlavie.
Mercy Thompsonová 3
ŽELEZNÝ POLIBEK
Autorka: Patricia Briggsová
Vydavateľstvo: FantomPrint, 2010
Počet strán: 256
Hodnotenie: 80 %
V sérii o Mercedes Thompsonovej dosiaľ vyšlo:
1. Měsíční píseň
2. Krevní pouto (ukážka z knihy)
3. Železný polibek (recenzia)
4. Zkřížené hnáty
5. Stříbrná relikvie
6. Říční znamení
7. Spálená mrazem (recenzia)
8. Nocí zlomená (recenzia)
- Mihotavé stíny (recenzia)
9. Ohnivý dotyk (recenzia)
10. Dlouhé ticho (recenzia)
V sérii Alfa a Omega dosiaľ vyšlo:
1. Štvanice (ukážka z knihy)
2. Loviště (recenzia)
3. Dvojí spravedlnost (recenzia)
4. Smrtící žár (recenzia)
5. Jasným plamenem (recenzia)