Stretnutia s fantastikou: Katarína Soyka | Katarína Soyka

V našom nepravidelnom seriáli, v ktorom dnes už známi autori, výtvarníci, vydavatelia, organizátori a iní dejatelia rozprávajú o svojich začiatkoch na poli fantastického žánru, pokračuje autorka a vydavateľka Katarína Soyka.

Na vine je Zamarovský. Jeho Bohovia a hrdinovia spôsobili, že som sa zamilovala do antickej histórie, jeho Dejiny písané Rímom za mňa urobili príjmačky na latinčinu a históriu. Stále si myslím, že je to na Filozofickej fakulte UK najťažšia kombinácia. Latina je ako matematický vzorec. Ostali spisy a mŕtvoly, nedá sa pokecať. Možno to bola chyba, možno nie. Akokoľvek, posunulo ma to ďalej úplne nečakaným smerom… alebo smermi, lebo bolo ich viac. Brožovaným brakom som pohŕdala, hoci dnes si myslím, že mytológia samotná je aj fantasy, aj scifi, dokonca horor, lebo predstava, že Hercules, alebo ak chcete Herákles, v šialenstve vyvraždil celú rodinu, mi telo obsypáva zimomriavkami. Viac by som ho za heroa neoznačila. Aké jednoduché ospravedlniť si vraždu šialenstvom, ktoré na neho zoslali bohovia!

Chcela som, aby boli naše dejiny slávne, aby sa zachovali pre budúce generácie. Utápala som sa romantickými predstavami, ako sedím v archíve a prekladám staré zaprášené spisy. Nie zo strany na stranu, ale do slovenčiny.

Musel to byt vietor, čo mi na izbu z ďalekého východu privial drobné žieňa neustále niečo čítajúce na posteli. Dalo sa s ňou kecať až do rána, len preto ma zaujalo, čo číta. Vravela som si, že nakuknem.

Nemala som sa dotýkať tej prekliatej brožúrky, prilepila sa mi na prsty a viac ma nepustila. Netuším, čím to lepia, nejde to dolu. Musel to byť Zelazny alebo Sapkowski. Či Lem? Ako veľmi sa na mňa nalepil Asimov! Hovorili mi: *„Nadáciu nečítaj, len Robot stojí zato. Lenže ja som ju prečítala. A potom ešte a ešte. A čítala som Heinleina a Dunu od Herberta a C. Clarka a Andersona, stále viac som dávala prednosť knihám s označením Hard Scifi. Lenona ma stiahla na dno, do temnoty, dole do podzemia na Heydukovej, kde sme v Brlohu trávili dlhé hodiny pozorným vyberaním podľa obalov a anotácií, či začítavaním sa do odsekov, kapitol. Vynášali sme knihy na kilá, nešťastné, že viac neunesieme. Obzory a tolerancia sa nám rozširovali, dnes už sú nedozierne. Cez deň Ovidius a Vergilius v origináli… v noci dračí svet Drakenov.

Letné mesiace so mnou trávila iná východniarka. Do štvrtej ráno dokázala sledovať filmy Jackie Chana.

„Ktovie či je to smiešne v origináli?” lámali sme si hlavu nad zlým nemeckým dabingom. Z recesie sme sa prihlásili na kurz čínskeho jazyka. Lenže v septembri sme do kurzu už chodili len my dve. Lektorka nás prehovorila, nech to necháme, nemá význam otvárať kurz pre dve študentky. Zašla som na katedru. Vymysleli novinku, že sa dá pripísať si do indexu jeden predmet navyše.

„Viete, veľmi to takto nefunguje,“ prehováral ma dekan, aby som si urobila prijímačky a normálne sa zapísala ako externistka. „Budú vám vychádzať v ústrety.”

Máš ho vidieť! Slová sa hovoria a chlieb sa je.

Po návrate zo študijného pobytu v Číne som pritvrdila. Cesta krve sa mi zažrala do kože, rozprúdila sa žilami a viedla moje ďalšie čítanie. Pri Nočnom klube som sa zamilovala a trochu upokojila. Prišla práca a určitá všednodennosť, otupila ma a vyčerpala. Po práci už len oddychujem, vypínam, vyložím si nohy, snívam. V tej chvíli ma nezaujímajú problémy bežnej existencie. Kedy sa zo mňa stal romantik, nemám potuchy. Asi sa to neudialo náhle, muselo ma to opantávať pomaly, ani som si nevšimla. Dnes fantasy romance zapĺňajú moju knižnicu. Rozmýšľam, čo sa na mňa ešte nabalí.

Napísať knihu, nájsť vydavateľstvo, založiť vydavateľstvo? Prečo nie! A nespomenúť Istrocon by bolo hriešne, tri dni, kedy sa nudiť nedá. No, bohužiaľ, nedá sa ani všetko stihnúť. Tam je náš svet. Možnosť spoznávať nových ľudí, ktorí zanietene rozprávajú o Lukjanenkovi, či Červenákovi, Hamiltonovej či Pavelkovej.

Istrocon v roku 2012 bol iný. Nielen preto, že som naň išla s Lenonou.

Spoznala som Anetu Riddick Čizmárikovú a následne ďalších zaujímavých ľudí. Ktosi spomenul slovo „fandom“, ešte nám nebolo úplne jasné, čo znamená. Šaman nás časom oslovil: „Holky, dyť já vás znám z Istroconu.“ Navrhol krst kníh pre český trh. Už sme mali zaslané poviedky do workshopu, žiadne ambície v tom neboli, len zábava, hra, koníček. Fénixcon nás očaril, prednášky, ľudia. Viac bláznov ako sme si kedy mohli predstaviť, všetci SF&F pozitívni. Bol to vstup do raja. I keď isto i tento raj má svoje hady, hádam sa im vyhneme. Čo je fandom, nám museli prezradiť, nemali sme potuchy. Vstúpili sme s nepopísanými tabuľkami, odvtedy na ne neustále niečo zapisujeme. Niečo vymýšľame. A čo pre mňa znamená fandom dnes? Ľudí, ktorí chcú. Snažia sa. Stretávajú sa. Podporujú sa. Priatelia sa.

Práca na Veľvyslanectve Čínskej ľudovej republiky mala asi byť vrcholom mojej kariéry. Lenže priznajme si, stojíte si na vrchole, hľadíte do doliny a premýšľate. Čo ďalej? Pozriete sa na oblohu. Toľko hviezd, toľko možností! Nudný vrchol sa dá predsa preskočiť. Strach z lietadiel, či zemetrasení, cunami? Môže ma to zastaviť?

Nikdy by ma nikto neprehovoril, aby som sa vydala na Mars zakladať kolóniu. Napriek tomu mám obavy, že raz, ak začnú spisovať zoznam prvých usadlíkov, budem tam medzi prvými. S celou rodinou. Veď prekážky sú na to, aby sa prekonávali. A fantázii sa medze nekladú. Však, Ivan!

Foto: Archív autorky a Jarda Houdek (so súhlasom autora).

Viac o autorke tu.

Dosiaľ zverejnené časti seriálu:

Stretnutia s fantastikou: Štefan Konkol

Stretnutia s fantastikou: Jana Plauchová

Stretnutia s fantastikou: Jan A. Braun

Stretnutia s fantastikou: Lucia Lackovičová

Stretnutia s fantastikou: Mark E. Pocha

Stretnutia s fantastikou: Martin Šimon Schuster

Stretnutia s fantastikou: Michal Jedinák

Stretnutia s fantastikou: Robert Pilch

Stretnutia s fantastikou: Katarína Soyka