Stretnutia s fantastikou: Martin „Šimon“ Schuster

V našom nepravidelnom seriáli, v ktorom dnes už známi autori, výtvarníci, vydavatelia, organizátori a iní dejatelia rozprávajú o svojich začiatkoch na poli fantastického žánru, pokračuje organizátor, zakladateľ, porotca a jeden z nestorov československého Fandomu Martin „Šimon“ Schuster.

Moje prvé kontakty so SF boli asi krv, pot a slzy. Teda spočiatku bolo fajn, to sa čítalo jedna radosť. Ale SF som považoval len za odrodu dobrodružnej literatúry. Bol som pomerne čítavé dieťa, miestnu knižnicu obsahujúcu asi 7000 titulov som mal onedlho prelustrovanú. Len niektoré príbehy ma upútali viac, ako tie druhé. Netušil som, že ide o science fiction, len som vedome vyhľadával práve takéto príbehy. Verneovky boli v pohode, nejaký Troska, Souček (ja som mu veril!), ale oslnil ma až Jožko Žarnay so svojím Tajomstvom Dračej steny. Túto knihu som si stále dookola požičiaval z knižnice, až tesne pred rozpadnutím väzby som sa rozhodol si ju prepísať. Tak som mnoho dní a nocí sedel a potil krv pri jej prepisovaní. Bola to drina, ale zdá sa, že to veľmi pomohlo môjmu literárnemu cíteniu a odvtedy som sa aj výrazne zlepšil v pravopise.

Až o mnoho rokov neskôr som sa dozvedel, že Jožko bol kolegom mojej mamy v Kluknave, vzorom na napísanie románu mu bolo bralo nad dedinou, pod ktorým som bol aj počatý, už bez Jožkovej láskavej pomoci.

Ku komiksu som zase pričuchol cez Rýchle šípy a CIDa, obdivoval som voľakedajšieho ilustrátora Fantázie Ľuda Mikulu, môjho staršieho spolužiaka na ZŠ, ktorý komiksy kreslil tiež.

Druhý krát krv tiekla, keď som otcovi šlohol niekoľko ročníkov Světa techniky a odniesol ho do zberu papiera, sťaby vzorný pionier a nepríliš vzorný syn. Zobral som bitku par excellence, doteraz ju mám v živej pamäti. No a slzy tiekli druhýkrát, keď som pri listovaní zbytku zbierky zistil, aké bohatsvo vo forme Kosmických příběhů od B. Dobrovolného som premenil na toaletný papier.

Už som vedel, že zháňam fantastiku, ale o SF som ešte nevedel a v blaženej nevedomosti som prežil základnú a strednú školu. Výsledkom bolo akurát prečítanie všetkého, k čomu som sa v menšom meste dostal a pokus o písanie niečoho vlastného, čím som privádzal do zúfalstva učiteľku slovenčiny pri slohových prácach. Za medzník na strednej by som azda označil objavenie Bradburyho Marťanskej kroniky u starej mamy na pôjde. Boli to pre mňa strašidelnejšie príbehy ako taký Dracula.

Na vysokej škole v Košiciach som mal dosť starostí sám so sebou a objavením vlastného nezávislého života, ale napriek tomu som fantastiku čítal ďalej. S kamarátkou sme si navzájom vymieňali knihy, ktoré sa nám podarilo získať. Niekedy v roku 1986 raz prišla s tým, že objavila burzu SF kníh, ktorú organizuje nejaký sci fi klub. Mal som už o tom nejakú predstavu, lebo som čítal rubriku Vlastu Talaša v Zápisníku. A tak s veľkými očakávaniami sme na burzu dorazili, kde sme sa dozvedeli, že existuje SF klub 451° Fahrenheita a odvtedy viem, že milujem práve fenomén science fiction.

Potom to už nabralo tie správne obrátky. Stali sme sa členmi, vymieňali knihy v oveľa širšom zábere. Tu som pričuchol k vydávaniu vlastného fanzinu, videl x-té kópie videokaziet so SF filmami. Tu som našiel ľudí rovnakého razenia, tu som našiel fanov.

Tu som prišiel na chuť conom, začal serióznejšie písať poviedky a objavovať doposiaľ nepoznaný svet. Za tento jav, objaveniu SF klubu a Fandomu vďačím veľmi veľa vo svojom živote, na desaťročia nabral môj život iný smer a iné meradlo hodnôt.

A dostávam s k „ňadru veci“. V roku 1987 som bol na svojom prvom Parcone v Prahe a následne som už vymetal všetky možné cony doma aj v zahraničí. Vojna ma nezastavila, v zelenej diere som založil SF klub. Neskôr nasledovali články zo života klubu a vraj populárna séria článkov z mojich dobrodružných ciest na SF stretnutia fanov. V roku 1988 som sa stal predsedom košického SF klubu, organizoval Casscony a iné košické cony, presadil, aby bol Parcon ´91 v Košiciach, kde som zorganizoval aj prvé Fantasy show. V roku 1993 som dostal cenu Ludvík za zásluhy o rozvoj Fandomu a jeho propagáciu v zahraničí, pretože z Euroconov som nosil ceny pre našich autorov, ktorých som tam propagoval.

V Ikarii mi uverejnili poviedku ako prvému Slovákovi, dostal som sa medzi ocenených v Cene Karla Čapka, stal sa superporotcom súťaže O najlepšiu fantasy.

V rokoch 1995 – 2010 som bol predsedom Rady ČSSFFS, čo je kryptogram pre Československý sci-fi Fandom na Slovensku. Videl som prvé, niekedy aj nesmelé kroky fanov, ktorí sú teraz najjagavejšími hviezdami slovenskej fantastiky. Moje ďalšie príbehy z Fandomu by už boli na samostatnú knihu.

Som už starý dinosaurus, čo pamätá všeličo. Ale s úžasom a nadšením sledujem novú vlnu nadšencov, propagátorov, organizátorov, vydavateľov a autorov SF/F/H. My sme síce nemali tie možnosti, ale s úctou a uznaním snímam klobúk dole pred tým, čo súčasná vlna popredných predstaviteľov slovenskej SF dokázala.

Martin „Šimon“ Schuster

Foto: Archív.