Stretnutia s fantastikou: Martina Pilcerová | Martina Pilcerová

Nepravidelný seriál, v ktorom dnes už známi autori, výtvarníci, vydavatelia, organizátori a iní dejatelia rozprávajú o svojich začiatkoch na poli fantastického žánru otvára maliarka a ilustrátorka Martina Pilcerová.

Keď sa ma niekto opýta, ako som začala s fantastikou, vždy poviem, že to začali Hviezdne vojny. Ale nie je to celkom pravda. Začali to asi ruskí kozmonauti, o ktorých sme vtedy za komunizmu počúvali v škole stále dookola. Pretože už v prvej triede základnej školy som chcela byť kozmonautka. A to som ešte dlho netušila, že existuje niečo ako sci-fi. A práve mi napadá, veď v škôlke som si zo skladačiek robila opasok Majky z Gurunu. Pokračovanie sa konalo v školských družinách, kde sme so spolužiakom kreslili rakety, ešte tie smiešne, aké malé deti väčšinou kreslia.

Potom môj záujem na niekoľko rokov upadol, pretože som objavila Vinnetoua a dlho pre mňa existovali iba Indiáni, westerny a podobne.

Až niekde v piatej triede som prvýkrát uvidela Hviezdne vojny. Dávali ich na maďarskej stanici, lebo u nás boli tuším v tom čase zakázané. Išiel tam samozrejme iba prvý diel, nemala som odkiaľ vedieť, že ten úžasný film má aj pokračovanie. Po maďarsky som nevedela, tak mi film prekladal otec.

Ostala som niečím takým novým, s takými superáckymi raketami, úplne uchvátená, ale nejaký presun k sci-fi u mňa ani vtedy nenastal, Indiáni stále viedli.

Tu vložím malú odbočku: Presne si pamätám, kedy som prvýkrát počula výraz „sci-fi“. V siedmej triede základnej školy od našej učiteľky slovenčiny. Nemala som poňatia, čo to znamená. Asi sme vtedy preberali nejakých ruských autorov a slovko sci-fi tam padlo len nesmelo a okrajovo.

So skutočným sci-fi, aj keď ešte značne sovietskym, som sa stretla až na gymnáziu. Vtedy som sa vrhla na všetky sci-fi knihy, ktoré sa u nás dali zohnať, a ten počet nebol teda veľký! Prvá moja čítaná sci-fi kniha? Skaza planéty Faena. Potom myslím Deň Trifidov. Neskôr Duna. A keď odrazu padol komunizmus a otvorili sa aj literárne hranice, odrazu bol všetkého plný trh.

Ale napísať ako som sa dostala k tvoreniu v žánri sci-fi je ťažké. Tam asi Hviezdne vojny zapôsobili najviac. Nie tie prvé, ktoré som videla v piatej triede. Ale ďalšie diely, ku ktorým som sa dostala až na gymnáziu, a zostala som v úžase, že ten film má aj pokračovania. Zohnala som ich iba v nemčine, ale to bol jazyk, ktorý som študovala osem rokov, takže som rozumela. No a vtedy som si začala podľa Hviezdnych vojen vymýšľať a písať prvé príbehy.

Áno, správne, písať prvé sci-fi príbehy. Hoci som maľovala, odkedy som vedela udržať ceruzku alebo štetec, k maľovaniu fantasy či sci-fi som sa ešte neprepracovala. Dokonca som sa asi ako pätnásťročná cieľavedome stretla s pár ľuďmi s prosbou, či by mi vedeli poradiť pri písaní. Dostalo sa mi posmechu, ignorácie ale aj pomoci. Tak vznikli moje prvé, musím poznamenať, že aj trápne poviedky.

Ale to som už bola posadnutá Hviezdnymi vojnami tak dokonale, že som ich chodila pozerať do obývačky o štvrtej v noci, keď všetci spali, lebo u nás doma ich už nik nedokázal vystáť. Striehla som na rôzne seriály o filmoch. Raz taký mali dávať, znovu na Maďaroch, o tom, ako sa točili Hviezdne vojny… No ale čo čert nechcel, zmenili program, a pustili dokument o nejakých žiakov, ktorí si začali kresliť vlastný komiks…

A tak nejako kombinovane to začalo. Inšpirovalo ma to a skúsila som si urobiť vlastný komiks. Bol tiež veľmi smiešny a niekde ho mám doteraz odložený. Ale raz som ho spomenula svojej bývalej učiteľke výtvarnej a ona mi dala kontakt na Fera Mráza. Fero práve založil časopis Bublinky a bolo to tu. Konečne sa mi niekde otvorili dvere a mohla som začať skúšať vytvárať vlastné svety. Pretože v komikse som mohla kombinovať príbehy aj kresby.

Neskôr ma to ale omrzelo – moja hlavná trauma pri komikse spočívala vo fakte, že som musela jednu tvár kresliť aj stokrát, a to som nevedela vystáť. A už od malička som chcela byť ilustrátorkou. Preto som od komiksov pomaličky prešla na ilustrácie: najprv v malých novinách a časopisoch, neskôr prišli aj prvé obálky. Ale v každom prípade to bola strastiplná cesta. Stretávala som sa s veľkým odmietaním. Bola som mladá, pre tvorivú činnosť v tomto žánri som mala nesprávne pohlavie, a bývala som v nesprávnom meste. Bola som vo fandome nová. Nik ma nepoznal a nemienil brať vážne.

Jediné moje eso v rukáve bolo, že som bola hrozne tvrdohlavá, zaťatá a cieľavedomá. Nakoniec sa mi podarilo nejako sa dostať za hranice. V žiadnom prípade by som nechcela tú zdĺhavú cestu absolvovať znova. Vtedy mi všetci svorne tvrdili, že to nie je možné, že si staviam vzdušné zámky. Viac mi nebolo treba, vždy som fungovala najlepšie, keď mi niekto povedal, že niečo nie je možné. Cítila som potrebu dokázať opak.

Ako to vidím s odstupom 25 rokov? Bola to dlhá cesta, ktorej som obetovala všetko, vrátane osobného života. To sa mi našťastie podarilo dobehnúť teraz, v štyridsiatke. Môj profesor na VŠVU mi raz povedal krásnu vetu: Totiž že výtvarník je ako kurva, ktorá predáva svoju dušu, nie telo. V mnohých veciach mal pravdu. Vydavatelia aj v zahraničí sú biznismeni, ktorých zaujímajú len čísla. Sám umelec sa musí rozhodnúť, čo bude robiť ďalej – či sa iba skláňať pred ich číslami, alebo skúsiť vytvoriť niečo svoje vlastné. Možno dlhoročný výtvor, ale vlastný. Tých 25 rokov vo fantastike teda beriem ako perfektnú školu a teraz by som konečne mala dokončiť vlastné projekty, ktorých mám už veľa rokov rozbehnutých niekoľko. Ani nejdem spomínať, ktoré to sú, lebo neprajníci sa budú smiať. Je pravda, že niektoré sú takmer dokončené už večnosť, ale stále nemajú finálnu podobu. Veď uvidíme. Možno sa do nich pustím, keď môj najúžasnejší sci-fi výtvor nastúpi do škôlky a budem mať viacej času :-)

Viac o autorke na stránke Martiny Pilcerovej.

Fotografie: Archív autorky.

Dosiaľ zverejnené časti seriálu:

Stretnutia s fantastikou: Štefan Konkol

Stretnutia s fantastikou: Jana Plauchová

Stretnutia s fantastikou: Jan A. Braun

Stretnutia s fantastikou: Lucia Lackovičová

Stretnutia s fantastikou: Mark E. Pocha

Stretnutia s fantastikou: Martin Šimon Schuster

Stretnutia s fantastikou: Michal Jedinák

Stretnutia s fantastikou: Robert Pilch

Stretnutia s fantastikou: Katarína Soyka