 |
 |
 |
 |
 |
V našom nepravidelnom seriáli, v ktorom dnes už známi autori, výtvarníci, vydavatelia, organizátori a iní dejatelia rozprávajú o svojich začiatkoch na poli fantastického žánru, nasleduje autorka a vydavateľka Lenona Štiblaríková.
Fantastika sa vkradla do môjho života celkom nenápadne, pod rúškom tajomstva a prísľubu strachu – ako dieťa som túžila precítiť hrôzu a des. Bezpečne ukrytá pod prikrývkou, najradšej sama a potme, som sledovala horory, ktoré mi nestihli byť zakázané, keďže rodičia o tento žáner záujem nejavili a nenapadlo im, že ich nežná dcérenka nie je až taká nežná. O hororoch sme si šuškali po chodbách školy, odovzdávali si kazety tajne, z ruky do ruky a tešili sa, že robíme niečo, čo by sme nemali.
Detské okúzlenie strachom sa rozplynulo, odvtedy ma prekvapil už len máloktorý film, a kniha už vôbec. Presedlala som na sci-fi a fantasy – pre mňa v tom zvláštny rozdiel nebol. Konzumovala som všetko, na čo som naďabila – bez ladu a skladu, bolo mi to jedno, hlavne, že menu spadalo do žánru.
Na „výške“ som sa od povinnej ruskej a španielskej literatúry „liečila“ Sapkowským, Zelazným, Lukjanenkom a výmaz pamäte účinkoval skvele – po hororovej štátnici som skončila fantasticky. Fantastický prvok tkvel v trojdňovej príprave na záverečnú skúšku z jazykovednej časti. Dodnes si myslím, že ju mojimi ústami absolvoval „ktosi“, kto vedel. Ja som to nebola, lebo desať minút po potrasení rukou som si ani nepamätala otázky.
Brány reality sa mi dokorán otvorili, tak som ich pribuchla, neznášam prievan a zahodila som kľúč. Odkedy ma zhltla fantastika, viac som knihu z iného žánru asi ani nečítala. Zdajú sa mi nudné.
Mala som si priznať: „Mám problém, som SFH pozitívna. Ale keďže tieto žánre nezaradili na zoznam zakázaných látok a ich prekurzorov, zákon si ma nevšímal, hoci mal – lebo som klesla a zhrešila – vrhla som sa na Kulhánka, Moudrého, Žambocha, Hetešu, Kotletu a Neomillnerovú. Nastala veľká žranica, krv a iné mňamky lietali, striekali, mliaskali, špliechali a ja som sa bavila.
Roky plynuli, povinnosti budovať a zveľaďovať domov a rodinu, zatláčali mojich hrdinov do kúta, ale ubránili sa a postupne sa prebojovali cez rady nepriateľov: domáce práce, varenie, ranné vstávanie… Bili sa hrdinsky, až kým som nedostala notebook. Potom sa cez svetlo modrej obrazovky a google ku mne predrala chuť písať a ovládla ma nutkavou potrebou ťukať do čiernych kláves, spriadať nitky vymyslených osudov. Nebojujem s ňou, som predsa humanistka, len v knihách mi násilie nevadí. Takže, až si prečítate román od Lenony Štiblaríkovej, vedzte, že ho písala pod vplyvom tajomných síl, a že sa od jeho obsahovej a formálnej stránky dištancuje. Zato pochvaly od spokojných čitateľov si rada prevezme aj o polnoci.
Môj prvý con bol Fénixcon 2011, na ktorý som šla cez celú republiku vlakom až do Brna, ale stál naozaj za to. Nielen, že som si prevzala cenu za najlepší román z rúk organizátorov súťaže O poklad moravského sklepa, ale stretla som tam množstvo ľudí, s ktorými sa konečne dalo rozprávať o tom, čo čítame, čo pozeráme a píšeme. Nikto nekrútil nechápavo hlavou a neprevracal očami, nikto mi neradil, aby som konečne napísala aj niečo zo života. Také rady ma privádzajú do zúfalstva a pre zmenu prevraciam očami zasa ja.
Cony som si obľúbila, každý je niečím iný, špecifický, každý má svoje osobité čaro. Prednášky, masky, autogramiády, krsty, rozhovory, pivo a zábava až do rána – takto namiešaný koktail je pravým elixírom večnej mladosti, o čom svedčí aj fakt, že na conoch sa stretávajú ľudia všetkých vekových kategórií, od malých detí, po 60-ročných tínedžerov, a nikomu to nepríde čudné. Tí čudní ostávajú za svojimi múrmi a žijú si len reálne životy.
V detstve som bola fanatik do zbierania. Zbierala som všetko možné – kamene, známky, výstrižky hercov a spevákov, odznaky… Moje kolekcie kamsi postupne zmizli, roztratili sa, ale vášeň zhŕňať ostala. Tak som ju zamerala na SF knihy, a v poslednom čase, špeciálne na fantastiku od slovenských autorov. Budem mať čo robiť, aby som pozháňala všetko, čo našinci napísali a ešte napíšu. Ale veď, času dosť, nie?
S láskou k SF,
Lenona
Foto: Archív autorky.
Dosiaľ zverejnené časti seriálu:
Stretnutia s fantastikou: Štefan Konkol
Stretnutia s fantastikou: Mark E. Pocha
Stretnutia s fantastikou: Martin Šimon Schuster
Stretnutia s fantastikou: Michal Jedinák
Stretnutia s fantastikou: Martina Pilcerová
Stretnutia s fantastikou: Lenona Štiblaríková
Stretnutia s fantastikou: Katarína Soyka
Stretnutia s fantastikou: Robert Pilch